Trochu rozpačitá situácia. Po desaťročiach žurnalistickej práce sa snažím každého s kým sa stretnem požiadať, aby mi zapózoval. Tentoraz som nemohol. Viki Kollerová je jedinečná vo fotografovaní autoportrétov. A nie len v nich. Snažíš sa svojimi fotografiami aj živiť. Dá sa to?

Jeho fotografie pôsobia ako obrazy. Vystavoval ich aj u nás v PRO.Laika Gallery Restaurant. Pridal k nim básne od sedemnástich autorov a nakoniec zostavil knihu poézie. A vy môžete pomôcť mu ju vydať!

Zhromaždenie ľudí je ideálne miesto na tréning videografa. Samozrejme, iba do chvíle, keď nejde o život alebo o techniku. Vtedy to treba radšej rýchlo zabaliť. Zabaliť to treba, pokiaľ sa niekto nechce stať slávnym odhodlaným reportérom. Ale ani to nestojí za zdravie či rozmlátený fotoaparát.

Napísal mi Ján Žitniak: „Ak môžem maličkú radu - rád by som si dlhšie vychutnal zábery z toho druhého videa (More a rieka), hlavne od 1:52, kde sa mi časy medzi jednotlivými strihmi zdajú byť prirýchle.“

Zuzanu Halánovú a Daniela Laurinca spojila fotografia. Ako autorská dvojica sa venujú vlastným projektom aj komerčnej tvorbe. Snažia sa držať krok s najnovšími vizuálnymi trendami a zároveň si zachovať vlastný rukopis. Obrovský kusisko ich spoločného času zaberá fotka, myšlienky na ňu a rozhovory o nej.

Po dlhej, chladnej, častokrát pochmúrnej zime, sa bežný človek prirodzene teší na teplo, slnko a prebúdzajúcu sa prírodu. O to viac to motivuje aj fotografa prírody, ktorý v jari vidí potenciál zaujímavých fotografií a momentov. Sivé odtiene prírody naberajú farebnosť a do krajiny prichádza farba a život.

Môj kolega by si rád pozrel fotky v tvojom mobile a fotoaparáte. Samozrejme, len ak súhlasíš.“ Bola to ponuka, ktorá sa neodmieta. Dal mi ju totiž jediný anglicky hovoriaci muž v uniforme na policajnej stanici v meste Reyhanli na turecko – sýrskej hranici.

Turek Burhan Ozbilici bol v pravý čas na pravom mieste. Má z toho svetovú slávu a hlavnú cenu v súťaži World Press Photo 2017. Vrah sa volal Mevlüt Mert Altıntaş a fotografia mu priniesla ešte väčšiu slávu, ako si možno sám dokázal predstaviť. Aj on je už po smrti.

Všade, kde je niekoľko umelých zdrojov svetla si filmári musia dávať veľký pozor. Na malom displeji si vo filmárskom vytržení nemusia všimnúť, že im cez obraz prechádzajú tmavé pruhy z hora nadol alebo, že niektorý zo zdrojov svetla nepochopiteľne a neželane bliká.