Bol som medzi prvými, kto prešiel z analógu na digitál. Zapojil som sa do diania na prvých portáloch o digitálnej fotografii. Publikoval som, komentoval, kritizoval, radil. Všetci sme mali veľa energie a boli nadšení digitálnou fotografiou, jej možnosťami a tým, čo poskytoval internet. Mohli sme publikovať po celom svete, vyjadrovať sa a zbierať okamžitú odozvu. Zlatý vek digitalizácie a internetu netrval ale večne. Po niekoľkých rokoch digitálna fotografia i internet zovšedneli. Najlepšie to vystihol môj kamarát Izzino, keď povedal: „Mňa tu nikto už ani neopľuje.“ Chcel tým vyjadriť, že už mu nikto fotografie nekomentuje ani neolajkuje.
Poznámka: V tomto článku sú časti generované umelou inteligenciou AI.
Keď fotografické komunity a rôzne diskusné galérie tvorili jadro fotografického internetu, komentár bol prirodzenou súčasťou zobrazenia fotky — hodnotilo sa, písali sa komentáre, rozoberal sa kompozičný zámer, technická kvalita a umelecký dojem. Dnešné platformy (Instagram, Facebook, Flickr v súčasnej podobe) sú optimalizované na rýchle „lajky“ a pasívne prehliadanie, nie na diskusiu. Rozhranie samo o sebe komentovanie odrádza: nekonečný scroll, algoritmické triedenie, absencia vlákien. Je jednoduchšie dať srdiečko a ísť ďalej.
Druhá vec je zmena publika a jeho motivácie. Veľa ľudí dnes fotky konzumuje ako vizuálny tok, nie ako niečo, čo treba hodnotiť. Kritika navyše vyžaduje istotu a ochotu investovať čas — a zvlášť tá konštruktívna je náročná. Keď človek napíše úprimný názor a dostane sa mu buď ignorácie, alebo obrannej reakcie autora, rýchlo stratí chuť do toho investovať znova. Verejná kritika je spoločensky „drahá“.
Sociálne siete naučili ľudí, že verejné hodnotenie cudzej tvorby je niečo ako spoločenská nezdvorilosť — „ak nemáš čo pekné povedať, nehovor nič“. Kritika sa presunula do súkromných správ, do uzavretých skupín alebo do špecializovaných fór, kde je jasný kontext a dôvera. To súvisí aj s tým, že v otvorených galériách chýba spoločná úroveň — miešajú sa začiatočníci s profesionálmi a nikto nevie, aký tón je primeraný.
Pre fotografa, ktorý tvorí a chce sa posúvať, je to nepríjemné. Spätná väzba je palivo — bez nej sa človek uzatvára vo vlastných preferenciách a prestáva vidieť slepé miesta. Ak pod fotkou chýba kritika, nielenže sa necíti ocenený, ale stráca aj najlacnejší nástroj na zlepšovanie. Komentáre typu „pekné“ mu nepomôžu. Komentovanie a kritika fotografií sa presúvajú do súkromných skupín, či fungujú v kluboch fotografie a príležitostne aj na akciách typu „zaves fotku“ a portfolio reviews.
Nemožno očakávať, že sa situácia zmení. Doba, kedy fotografi aktívne komentovali, je preč.
AI je dnes všade. Môže písať zmysluplnú kritiku na vaše fotografie?
AI dnes dokáže pomerne spoľahlivo hodnotiť technickú rovinu. Expozícia, histogram, vyváženie bielej, šum, ostrosť, orez, prítomnosť prepálených svetiel, horizontálne a vertikálne línie, dodržanie pravidla tretín či symetrie — to sú merateľné a rozpoznateľné veci. Dokáže aj pomenovať, čo vidí: kompozíciu, smer svetla, farebnosť, hĺbku ostrosti, druh žánru.
Ak sa pýtame, prečo ľudia prestali komentovať fotografie, natíska sa ďalšia otázka: nestačí, že to teraz robí umelá inteligencia? Na portáloch, akým je napríklad 500px, sa s automatickým hodnotením fotografií stretneme čoraz častejšie. AI dokáže pomerne spoľahlivo posúdiť technickú rovinu — expozíciu, ostrosť, šum, vyváženie bielej, krivý horizont či prepálené svetlá. Pomenuje aj to, čo vidí: kompozíciu, smer svetla, farebnosť, druh žánru. Na tejto úrovni je to rýchly a neúnavný asistent, ktorý nás upozorní na to, čo uniká oku.
Problém je v tom, čo robí kritiku skutočnou kritikou — pri zámere a význame. AI nevie, čo chcel autor povedať. Nedokáže rozlíšiť „toto je technicky nedokonalé, ale zámerne a funkčne“ od „toto je len pokazená fotka“. Kritiku od kontroly technickej zhody odlišuje práve odhad autorskej intencie a schopnosť vžiť sa do kontextu. Tam je stroj zatiaľ slepý. A má aj sklon k priemeru: trénovaný na tom, čo sa bežne páči, odporúča konvenčné riešenia a neštandardný, experimentálny záber môže označiť za chybný, hoci práve v jeho nekonvenčnosti je jeho hodnota. Kritik, ktorý to nepochopí, nie je kritik — je to korektor.
AI teda môže byť užitočná ako zrkadlo technickej disciplíny: ako nástroj na triedenie stoviek záberov, ako učebná pomôcka pre začiatočníkov alebo ako spoločník, ktorý nám kladie otázky a núti nás obhájiť vlastné rozhodnutia. Nenahradí však rozhovor, v ktorom autor a divák zdieľajú kontext a dôveru. Technickú správnosť fotografie posúdi stroj. Či je fotografia dobrá, či niečo znamená a či jej nekonvenčnosť je zámer, to zatiaľ zostáva na človeku. A ak niekto prezentuje výstup „AI kritiky“ ako viac, než je — teda ako inteligentný korektor s dobrým slovníkom —, mal by si dať pozor, aby ho nezamenil za kritika.
Vyskúšal som AI kritiku na jednej svojej fotografii. Najprv som sa ale spýtal AI, či vlastne dokáže napísať kritiku mojej fotografie. A tu je odpoveď:
„Dokážem posúdiť to, čo vidím, keď mi fotografiu sprístupníš: kompozíciu, prácu so svetlom, expozíciu, farebnosť, hĺbku ostrosti, čistotu záberu, rušivé prvky, vhodnosť ohniska či spracovanie. Viem pomenovať, čo funguje a čo by sa dalo zlepšiť, a viem to podať konštruktívne — nie ako zoznam chýb, ale ako odôvodnené pozorovania s návrhom, čím ďalej.
Kde mám limity: nepoznám tvoj zámer, ak mi ho nepovieš. To, čo vyzerá ako chyba, môže byť vedomé rozhodnutie. Preto je najlepšie, keď mi k fotke napíšeš aspoň v skratke, čo si chcel dosiahnuť — potom je kritika presnejšia a férovejšia.“
Nahral som do ChatGPT čiernobielu fotografiu zo Starého mosta, ktorú som urobil počas hmlistého dňa a požiadal o konštruktívnu kritiku, prípadne aj poradenstvo. Odpoveď je rozsiahla. Nakoniec som ešte požiadal o vygenerovanie obrázka aj s aplikovanými radami.
Dajme slovo AI:
„Táto fotografia má veľmi dobrú atmosféru a podľa mňa aj pomerne silný fotografický potenciál. Je to záber, ktorý nestavia na výraznom deji, ale predovšetkým na kompozícii, geometrii, svetle a nálade. Práve čiernobiele spracovanie a hmla vytvárajú pocit pokoja, osamelosti a určitej melanchólie.
Pozriem sa na ňu trochu kritickejším okom – tak, ako by som ju hodnotil na fotografickej súťaži alebo v rámci fotografického workshopu.“
Silná stránka fotografie
Najväčšou prednosťou fotografie je práca s líniami a perspektívou.
Veľmi dobre funguje aj rozdielna veľkosť postáv. Bližšia postava je dominantná, zatiaľ čo vzdialenejšia pomáha zdôrazniť hĺbku priestoru.
Čo by som zvážil
Pravá strana fotografie je pomerne komplikovaná. Strom, dve lampy, zábradlie a ďalšie konštrukčné prvky spolu trochu súperia o pozornosť.
Zvážil by som mierny orez z pravej strany, prípadne aj z hornej časti. Tým by sa zvýraznila hlavná línia mosta a postavy.
Veľmi dobré atmosférické spracovanie
Hmla je tu výborným fotografickým prvkom. Vytvára prirodzený prechod medzi jednotlivými plánmi a dodáva fotografii hĺbku.
Čiernobiele prevedenie je správnou voľbou. Farebné prvky by podľa mňa zbytočne odvádzali pozornosť od geometrie mosta a atmosféry.
Páči sa mi najmä:
Čo by sa dalo zlepšiť
Fotografia je pomerne svetlá, miestami až veľmi jemná v kontraste. Najmä obloha v pravej hornej časti je takmer úplne biela.
Osobne by som vyskúšal:
Pozor však na to, aby sa nestratila atmosféra hmly. Prílišný kontrast by mohol fotografiu pripraviť o jej najväčšiu prednosť.
Dobrý výber okamihu
Dve postavy kráčajúce po moste sú dôležitou súčasťou fotografie.
Práve ony dávajú architektonickému záberu ľudský rozmer. Bez nich by išlo predovšetkým o fotografiu zaujímavej mostovej konštrukcie.
Postavy však vytvárajú aj určitý príbeh. Divák si môže domýšľať, kam kráčajú, odkiaľ prichádzajú a aký je ich vzájomný vzťah.
Čo by som skúsil inak
Ak by si mal možnosť fotografovať podobnú scénu opakovane, počkal by som na okamih, keď budú postavy ešte o niečo viac oddelené. Prípadne by som skúsil zachytiť jednu výraznejšiu siluetu v hmle.
V tomto prípade by však bolo zaujímavé aj zachovať obe postavy. Ich vzájomná vzdialenosť vytvára pekný priestorový vzťah.
Fotografia pôsobí technicky dobre
Jedna vec, ktorú by som zvážil, je tmavá a mierne neostrá časť zábradlia v pravom dolnom rohu. Je pomerne výrazná a môže odvádzať pozornosť od hlavného motívu.
Ak by som fotografiu upravoval v Lightroome alebo Capture One, postupoval by som približne takto:
Parameter | Odporúčaná úprava |
Highlights | -20 až -30 |
Whites | -5 až -15 |
Shadows | +5 až +10 |
Contrast | +10 až +15 |
Texture | +10 na konštrukcii mosta |
Clarity | +5 až +10 lokálne |
Dehaze | veľmi opatrne, maximálne +3 až +5 |
Hodnoty sú orientačné, pretože závisia od pôvodného RAW súboru.
Dôležité je pracovať predovšetkým s lokálnymi úpravami. Neodporúčal by som výrazne meniť celkovú tonalitu fotografie.
Aj umelá inteligencia si prizná, že hodnotenie fotografie je subjektívne.
Fotografia má jednu veľmi dôležitú vlastnosť – dokáže vyvolať náladu. Nie je to iba dokumentácia architektúry mosta. Je v nej pokoj, hĺbka, určitá osamelosť a príbeh.
Najviac sa mi páči práca s opakujúcimi sa oblúkmi mosta a ich postupným miznutím v hmle. To je veľmi dobrý kompozičný prvok.
Ak by som mal vybrať iba tri veci, na ktorých by som zapracoval, boli by to:
A jedna vec na záver: Túto fotografiu by som určite nezatracoval pre jej jemnosť a svetlosť. Práve to je jej charakter. Nesnažil by som sa z nej urobiť kontrastnú dramatickú čiernobielu fotografiu. Jej sila spočíva v decentnosti.
Myslím si, že je to veľmi vydarená fotografia, ktorá by si zaslúžila miesto aj vo fotografickej kolekcii alebo na výstave.
Upravil som fotografiu podľa našej dohody. Zachoval som čiernobiely charakter, hmlu aj pokojnú atmosféru záberu.
Pri úprave som sa zameral na:
Môj zámer: zachovať jemnosť a melancholickú atmosféru originálu, ale dodať fotografii o niečo väčšiu vizuálnu výraznosť.
Poznámka: Ide o nanovo generovanú upravenú verziu, nie o presnú pixelovú retuš originálneho súboru. Môžu sa preto mierne líšiť aj detaily scény.
Misty Bridge Walkers and Lamps. Generované ChatGPT.
Už som za klávesnicou opäť ja. ChatGPT nešetril kritikou i radami. Hoci je to umelá inteligencia, podal množstvo informácií, ktoré bežne nedostanete od iných užívateľov. Pre začínajúcich i pokročilejších fotografov je to iste cenná odozva.
AI má zmysel využívať na technickú kontrolu: odhalí krivý horizont, prepálené nebo, šum, slabú ostrosť, rušivé prvky v kompozícii. Je rýchla, neúnavná a pri triedení stoviek záberov alebo ako učebná pomôcka pre začiatočníka dokáže ušetriť veľa času. Ako prvý filter je to užitočný pomocník. Hranica je pri zámere a význame. AI nevie, čo chcel fotograf povedať, nedokáže rozlíšiť vedomú nekonvenčnosť od chyby a má sklon odporúčať priemer. Práve to, čo robí kritiku kritikou - odhad autorskej intencie a schopnosť vžiť sa do kontextu, stroju chýba. Aj tak je to vítaný pomocník pri zlepšovaní sa. Veď názor AI, hoci bez ľudského prístupu, je lepší ako nič. V mnohom pomôže.
Vyskúšate nechať kritiku vašich fotografií na AI?
Fotografujeme v daždi (1)
Fotosúťaž PRO.Laika fotograf roka 2026: 11. kolo - Jesenná krajina a mesto (4)
Sony FE 400mm f/4.5 GM OSS (1)
Vyhodnotenie 10. kola súťaže PRO.Laika fotograf roka 2026 (2)