Martin Navrátil už ako dieťa túžil veci zažiť, nielen o nich počúvať. Chcel na vlastné oči vidieť všetky tie miesta, o ktorých čítal v knihách. Nič mu nezabránilo cestovať. Dokonca sa tým živí. Trinásť rokov robil sprievodcu pre Bubo. Svoje zážitky sprostredkováva cez svoj web travelistan.sk . Hovorí o fotografovaní na cestách a o tom, že niektoré spomienky si treba odniesť len v hlave.

Nachádzať stále nové pohľady na realitu je ambícia snáď každého fotografa. Keď pred pár rokmi prišli drony, obrázky sveta z výšky takýto nový pohľad ponúkli. Dronisti – takto voľne poslovenčujem anglický výraz, ktorý sa už pre fotografov ovládajúcich lietajúce mašinky udomácnil – sa rýchlo stali súčasťou fotografickej komunity.

Častá otázka. Ako sa dostať do kontaktu s ľuďmi a mať ich nakrútených tak, že to vyzerá, akoby tam kameraman či štáb ani neboli? Ako sa k nim dostať čo najbližšie a nespôsobiť im nepríjemné chvíle?

Dnešný svet ponúka naozaj kopu rôznych vychytáviek, kamerových stabilizátorov, rôznych držiakov či pák len na to, aby bol obraz nasnímaný fotoaparátmi čo najstabilnejší. Stabilizátory vo fotoaparátoch zatiaľ na stabilizátory v kamerách nemajú. Aj keď sa snažia, je konštrukcia kamier k stabilizácii priateľskejšia. Na cesty sú to však ďalšie „haraburdy“, ktoré sa nedajú využiť na iné veci.

Fotosúťaže v malých slovenských mestách našťastie ešte nevymreli a skupiny fotografov sa dokážu spájať, porovnávať si výsledky práce, porozprávať sa o technike a občas si aj zasúťažia. Šaliansky Objektív Františka Kollára tento rok dospel do jubilejného desiateho ročníka.

Na fotoma.sk sa väčšinou venujeme technike a spôsobom, ako niečo čo najlepšie odfotografovať alebo nakrútiť. Lenže, to nie je všetko. Ako sa k tmou vôbec dostať?

Situácia je čoraz neprehľadnejšia. Najmä keď sú už rozdiely medzi videokamerami a fotoaparátmi schopnými aj nakrúcať video takmer zotreté. Moderné kamery dokážu pohotovo fotografovať v dobrom rozlíšení a fotoaparáty točia videá už dnes do rovnakých formátov ako kamery. Najpoužívanejším formátom súčasnosti je H.264 (MP4, AVCHD.)

Juraj Sedlák najprv študoval za zdravotníka. Neskôr popri novinárskej praxi „pokoril“ žurnalistiku. K fotografovaniu sa dostal popri práci, keď pozeral kolegom – fotoreportérom na prsty.

V Kanade najprv nosil šéffotografovi kufrík. Po pár týždňoch už sám fotil svadby ako hlavný fotograf. Fotografia ho baví, a chce, aby fotenie bola zábava aj pre ľudí pred objektívom. Z jeho fotiek to cítiť na prvý pohľad. Hovorieva, že hoci nemáte vždy stopercentné podmienky, výsledok musí byť stopercentný.