Toto je správa a obrazová správa o praktickom využití jedného malého fotoaparátu s objemným čipom.
Tento fotoaparát je v prvom rade určený pre tých, ktorí o fotografovaní niečo vedia, ale aj pre tých, ktorí ešte toho veľa nevedia a ženie ich vášeň za dobrými obrázkami.
U mňa to nebola láska na prvý pohľad. Predošlé verzie kompaktného fotoaparátu Fujifilm X100 ma nezaujali, aj keď som mal možnosť siahnuť si na ne a vyskúšať ich v praxi. Už ani neviem čo konkrétne mi na nich nesadlo. Viem len, že po tom, ako som skúsil najnovší model Fujifilm X100VI, tak mi veľmi rýchlo došlo, že bez neho práve teraz nemôžem žiť. Možno je to chvíľková vášeň, ale zatiaľ si to živočíšno medzi nami užívam.
Ide mi o fotografovanie len tak bez barličiek a vychytávok. Kto sa chce nechať ohurovať parametrami fotoaparátu, jeho technickými detailmi a funkciami, ktoré vyzerajú úžasne, zjednodušujú život, ale väčšinu z nich smrteľník nevyužije, môže TU nazrieť do produktovej karty fotoaparátu v obchode ProLaika. Je v nej všetko. Nepotrebujem vedieť koľko a akých sklíčok má objektív a ani možnosti nastavenia fotografických režimov mi nič nehovoria. Aj keď... Priznám sa nižšie.
Mňa tá príjemná kompaktná vecička oslovila jednoduchým mechanickým nastavením základných funkcií dôležitých pre slobodné fotografovanie. Je jednoduché ich pohľadom skontlovať trebárs aj pred každým záberom. Nastavenia sú nie len jednoduché, ale až primitívne prehľadné. Netreba ich hľadať na displeji, no aj tam si ich môžem nastavovať kedy sa mi zachce. Nezachce.
Fujifilm X100VI mi dali vyvetrať do dunajskej delty. Bol to šialený nápad fotografa Alana Hyžu, aby sme tam vyrazili znova v čase, keď sa im tam o turistoch ani nesníva, nič sa tam nedeje, je tam zima a nepríjemne. Alan sníval o pre neho fotograficky peknom počasí. To znamená masívnej oblačnosti s prípadným dažďom, ktorý však nie je podmienkou. Mraky áno. Žiaľ, to sa nepodarilo. V delte sme mali okolo nuly a takmer stále slniečko.
Ja som tiež márne dúfal, že ešte stretnem nejakého Lipovana ako zo starých fotografií. Našiel som definitívny koniec Lipovanov. Keď som pred takmer štvrť storočím prišiel po prvý raz do delty ešte som ich zažil. Bradatí chlapi a dedovia, štíhle ženy a deti s bielou pokožkou a červenými líčkami, akoby práve vyšli z ruskej rozprávky. Neveril som, že tak môže niekto vyzerať naozaj. Väčšina mužov lovila ryby. Boli často opití a stále milí.
Lipovani sú etnickí Rusi, ktorí sa v 18. storočí odsťahovali z Ruska na protest proti cirkevným reformám Petra Veľkého. Za nový domov si vybrali ľudoprázdne územie dunajskej delty. Ich označenie je odvodené buď od ich prvého vodcu, kňaza Filippa alebo od lipových hájov, v ktorých sa skrývali.
Lipovanov časom ubúdalo. Čím ich bolo menej, tým intenzívnejšie som nejakých chcel stretnúť a chvíľu s nimi pobudnúť. Nikdy sa mi to nepodarilo a teraz toho ľutujem. V delte ich už nevidno. Ak aj niekde nejakí sú, vyzerajú ako všetci ostatní. Chlapské brady a detské červené líčka sú preč. Ich domy padajú. Dediny vymierajú. Dnes si už väčšinu Lipovanských domov berie príroda.
Na rýchlu jazdu člnom do dedinky Letea uprostred piesočných plání vodného sveta sme boli pripravení. V tichej zátoke, kde sme leteli na malých krátkych vlnkách to s nami občas treslo o vodu. Chvíľu som mal zlý pocit, že sa nám loďka zlomí, ale Valentin je skúsený rybár, vie čo si môže dovoliť. Dúfal som...
Iná zábava začala až keď sme vyšli zo zátoky na šíre more. Z pohľadu suchozemca bez skúseností to vyzerá, že sa vlastne nič nemení, stále je to akoby tá istá vodná plocha, ale! Nie je to tak. More má svoje vlny a prechod z riečnej hladiny na morskú je náhly. Krtince sa zrazu zmenia na objemné kopy. Zdvíhali nás do výšky a potom sme zrazu klesali. Niekoľkokrát to s nami zhora nadol riadne pleslo o hladinu. Snažil som sa zahnať obavy fotením, ale pri takých intenzívnych skokoch som neudržal oko na pri hľadáčiku. Až v závetrí vraku bola voda pokojnejšia.
Mám rád ten vrak. Definitívne ústie Dunaja stráži hrozivo vyzerajúci vrak polopotopenej nákladnej lode Turgut S. Loď stroskotala, keď sa kapitán snažil nájsť bezpečné miesto počas silnej búrky v roku 2009 na ceste do ukrajinského Ilyčevska.
Odborníci z Dunajskej komisie, ktorá riadi plavbu, sa síce dohodli, že oficiálnym koncom Dunaja bude vyústenie stredného, Sulinského ramena, to je však v Rumunsku. Takmer celá delta je rumunská, len severné Kilijské rameno tvorí hranicu s Ukrajinou. Ukrajinci si na ňom označili vlastnú nulu.
Pláž za mestom Sulina je zvyčajne opustená či poloprázdna. Ani vody Čierneho mora nie sú kto vie ako bohaté na pestrý život. Má dokonca zónu bez života, podľa ktorej dostalo meno.
Veľké námorné lode sa po Dunaji dostanú až do prístavu Braila, 170 kilometrov vo vnútrozemí.
V rumunskej časti dunajskej delty v časoch vrcholiaceho rybolovu vytiahli rybári so sieťami až 20-tisíc ton rýb, čo bola viac než polovicu produkcie sladkovodného rybárstva v Rumunsku. Tieto časy sú dávno preč, rybárstvo živorí.
Fujifilm X100VI je zasa malá vecička s veľkými výsledkami. Prekvapila ma rýchla odozva ostrenia. Znalci by isto našli kopu foťákov, ktoré predsa ostria šialene rýchlo, ale ja také nepotrebujem. Je to zbytočné bláznenie. Veď tento foťáčik je určený pre pokojných hľadačov kompozícií, ktorých hreje pri srdci 40 mega obrazových bodov na čipe veľkosti APS-C, čo je polovica zbožňovaného FullFrame.
Po návrate z prázdnej delty v ktorej sme boli možno jediní cudzinci si nás počkali páni a dáma z hraničnej polície. Zobrali nás už linkového člna, ktorým sme sa priviezli. Vraj sme boli na morskej hranici s Ukrajinou a potrebujú si nás preveriť. Na výsluch si nás objednali páni od európskej hraničnej polície a nejakého ďalšieho bezpečnostného orgánu. Opatrnosti nikdy nie je dosti.
Pár minút po tom, ako nás prehľadali, či nemáme niečo život ohrozujúce nám vzali mobily. O pár minút nám ich vrátili, lebo sme im bez nich nemohli ukázať čo sme si dnes nimi fotili.
Hodinu a pol sme strávili objasňovaním našej cesty, odkiaľ sme prišli, čo sme videli a čo fotografovali. Dokonca si odfotografovali naše prístroje. Bál som sa, že mi Fujifilm X100VI zabavia. Pretože Alan fotil na staré foťáky s mechmi na svítkový film vzbudil pozornosť a asi nám skôr uverili, že sme len neškodí fotografi.
Na ďalšiu noc nás pred druhou v noci zobudila naliehavá výstraha pred predmetmi padajúcimi z oblohy najbližších 90 minút. Svet sa mení. Odľahlé dediny vymierajú a na druhej strane na severe delty lietajú rakety a drony. To strieľala ruská armáda a naháňa strach v celej delte. Z diaľky bolo počuť hučanie vo vzduchu. Trvalo to hodinu. Kam mierili? Niekam do dunajských miest alebo sme počuli útok na Odesu od malých úbožiakov, ktorí si hovoria, že sú z veľkého národa?
Mimochodom: Na fotoaparáte mi naozaj nič neprekážalo. So všetkými funkciami som sa zžil takmer okamžite, aj keď som niektoré svoje drobnosti nastavení musel dolovať z hlbokého menu. Chce to trpezlivosť a aspoň letmi nahliadnuť do návodu. Toto múdro rozdávam každému na počkanie a sám si dávam načas. Ani teraz som manuálu spočiatku nevenoval pozornosť. Až keď ma išlo rozdrapiť, že neviem nastaviť manuálne – tvrdé prepínanie displeja a hľadáčika som našiel, kde som to mal hľadať. Vedel som, že to tam musí byť, ale kutral som sa všade inde.
Priznanie: Zo všetkých vychytávok som ocenil jednu. Medzi možnosťami nastavení rôznych režimov sú aj tie, ktoré napodobňujú podanie filmov. Keď som fotil kedysi na diapozitívy mohol som si dovoliť film Provia len málo kedy. Túžil som po ňom a uspokojoval som sa s lacnejšími značkami. Fotoaparáty Fuji dávajú možnosť nastaviť si tento profil kedykoľvek. S týmto pocitom sa mi veľmi dobre zaspávalo. Pri tom je to taká blbosť! Veď fotím výhradne do RAWov a v editore si môžem robiť s fotkou čo len chcem. Ale, keby sa mi zachcelo fotiť už vo fotoaparáte na hotovo, tak mám krásne možnosti vybrať si trebárs aj niektorí z čiernobielych režimov napodobňujúce podanie filmov.
Ja som nakoniec na tieto obrázky nastavil profil Provia, ale siahal som na neho. Pridal som čiernu, potiahol expozíciu trochu do mínusu a na nulu stiahol vysvietenie tieňov. Takto som bol teraz spokojný.
Z APS-C na Full frame (3)
OM SYSTEM predstavuje retro OM-3 a dvojicu svetelných objektívov (1)
Nový Nikon Coolpix P1100 so 125-násobným zoomom (6)
OM SYSTEM M.ZUIKO DIGITAL ED 100-400mm F5.0-6.3 IS II (1)