Reportáž z fotoexpedície: Jesenná migrácia vtáctva v Čiernej Hore a Albánsku 2026

Už sa to stalo tradíciou... Pro.Laika zorganizovala ďalší workshop pre nás v stále trošku exotickej lokalite, tentoraz v Čiernej Hore a Albánsku pre nadšencov wildlife fotografie zameranej na jesennú migráciu operencov. Zároveň treba poďakovať aj spoločnosti Sony CZ/SK, ktorá toto podujatie podporila, a tak sme mohli, plne vybavení najnovšou technikou, vyraziť na cestu.

Cesta na Balkán

Sobota, 26. 09. 2026, 18:00 – všetci sme na mieste stretnutia, nasadáme do mikrobusu a vyrážame smer Maďarsko plní nadšenia a očakávaní... V kufri sa s nami vezie aj technika - objektívy od 12mm po 600mm, vrátane novej bielej 100-400ky a fotoaparátov A7RVI a A7V.

Prvýkrát sa na fotenie zastavujeme ešte v Bosne a Hercegovine. Je pred východom slnka, hmla a pred sebou máme Pješčane Piramide (Pieskové Pyramídy) neďaleko mesta Foča. Trochu sme sa pri fotení ponaťahovali a znovu sedíme na sedadlách.

Hranice, Čierna Hora a vchádzame do Národného parku Piva. Pred nami sa striedajú neskutočné scenérie. Skalné bralá, kaňon s tyrkysovou vodou rieky Piva, opar, modrá obloha a slniečko. Pre fotografa dokonalé prostredie... každú chvíľu stojíme a testujeme uzávierky fotoaparátov.

Ďalšia zastávka, a konečne aj posteľ, je v malej dedinke pár kilometrov pod Podgoricou. Panuje tu teplo, krajina trpí nedostatkom vody podobne ako u nás. Miestna riečka Šegrtnica je skoro suchá. Močiare okolo jazera Malo Blato – vyschnuté. Rýchlo sa adaptujeme a obeťou našich fotovášni sa stávajú kobylky, vážky a iný hmyz.

Skadarské jazero

Skoro ráno vstávame a vyrážame na Skadarské jazero k ústiu rieky Morača. Dlhé štrkové brehy prezrádzajú, že vody je aj tu málo. Nasadáme do loďky a ešte pred východom slniečka sa dostávame na vodu.

O chvíľu máme prvé operence na dostrel objektívov. Už je počuť iba tiché cvakanie uzávierok a pamäťové karty sa nemôžu sťažovať na prestoje. Radosť nám robia kormoráni malí, volavky striebristé a aj niekoľko pelikánov kučeravých. Čas nám ubehol akosi rýchlo, slniečko je už vysoko na oblohe a my sa spokojní vraciame späť. Pred nami je ešte jedna plavba po Skadare a to pri západe slnka.

Ulcinj

Presúvame sa na nové miesto. Ráno sme stihli východ slnka nad Skadarským jazerom a po obede sa už pozeráme na slaniská pri mestečku Ulcinj. Ubytovanie je na jednotku s hviezdičkou. Domáci pán nás privítal s rakijou a dobrou kávou. Vyrážame preskúmať slaniská... aj tu je sucho. Veľmi sucho.

Ráno štartujeme dron a ideme hľadať plameniaky. Len pre predstavu, slaniská majú rozlohu asi 1.500 hektárov. Nájsť tu vtáky bez dronu je takmer nemožné... nachádzame, len sú ďaleko a slniečko vysoko. Vyrážame do delty rieky Bojana. Vzťah miestnych k prírode je žalostný. Delta rieky Bojana je oficiálne národný park, no skôr sa podobá na národné smetisko. Namiesto operencom sme sa venovali herpetológií, plazy mali proste smolu. Napriek suchu sme vykutrali užovky, slepúchy a nejakého článkonožca z iného sveta.

Vraciame sa na ubytovanie, dávame rýchlo niečo pod zub a ideme na plameniaky. Po dlhej chôdzi sme ich našli a zašívame sa do porastu pri vode. Podarilo sa, prišli na dostrel. Pred západom slniečka sa vraciame späť. Plameniaky sa rozhodli prenocovať na danej lokalite a naše predstavy o letovkách pri západe slniečka sa rozplynuli. Ideme spať, na druhý deň nás čaká presun do Albánska.

Presun do Albánska

Hranice, albánske cesty plné Mercedesov. Náš cieľ je mestečko s čínskym názvom Shëngjin. Obklopuje nás krásne more a mokrade, ktoré žiaľ ustupujú nevkusným hotelom a apartmánovým domom. Ubytovanie dobré a ide sa fotiť. Volavky striebristé, chriaštele vodné a konečne aj moja láska, čaplička vlasatá.

Kunë-Vain-Tale

Ráno máme namierené do národného parku Kunë-Vain-Tale hľadať plameniaky. Tie nedali na seba dlho čakať. Prilietajú a sadajú mimo dohľad, tak máme zase problém s lokalizáciou. Sme na kraji národného parku s rozlohou až 4.000 hektárov a to už nie je maličkosť.

Dron, výška 100m aby sme nerušili a o chvíľu je miesto jasné. Zase ďaleko, tak ideme na včerajšiu lokalitu. Privítali nás čapličky. Ukázali sa aj rôzne kalužiaky, močiarnica mekotavá a samozrejme chriaštele. Obed a hurá na plameniaky. Tie sú však zašité na neprístupnom mieste, ale čo by sme nespravili pre dobrú fotku.

Chvíľu to trvalo, ale nakoniec sme sa na breh dostali a výsledok stál za to. Pred nami bolo asi 150 plameniakov a postupne priletelo asi ďalších 100. Super svetlo, zavše sa v diaľke objavila kaňa močiarna a mne nad hlavou preletel myšiak hôrny.  Obďaleč ešte trošku nešikovne skúšal loviť mladý kršiak rybár. Opäť trocha smoly, plameniaky aj tu ostali spať na lokalite a romantický západ slniečka s letiacimi formáciami sa nekonal. 

Cesta domov

Sobota, 03. 10. 2026, 7:00 – sme zbalení, nastúpení pri mikrobuse a spokojne vyrážame na cestu domov.