Olympus M.Zuiko Digital 12-40mm f/2,8 ED PRO ma prekvapil. Skúšal som, ako blízko k fotografovanému motívu ma pustí a bol som ohúrený. Objektív ponúka slušné makro. V spolupráci s modernými telami bezzrkadloviek, ktoré sú vybavené čoraz lepšími stabilizátormi sa s týmto pre olympus dnes už „setovým“ objektívom dajú robiť slušné obrázky rôznych maličkostí.
Kde sú vlastne hranice makra? Niektorí výrobcovia si trúfnu označiť objektív honosným nápisom - Macro - aj keď má od makra ešte ďaleko. To ma niekoľko krát dostalo a dokonca aj nahnevalo. Olympus definíciu makro režimu objektívu asi berie vážne a preto na tomto príjemnom zoome ani nenaznačil a ani nijako intenzívne nepropaguje možnosť zaostrenia na blízko.
Tu je definícia, ktorú som skopíroval z Wikipedie:
Makrofotografia označuje fotografiu z veľmi blízkych vzdialeností; klasická definícia je, že obraz projektovaný na "rovine filmu" (čiže napríklad film alebo digitálny senzor) je rovnako veľký ako je veľkosť fotografovaného subjektu. Na 35 mm filme (napríklad), objektív musí mať schopnosť zaostriť na oblasť o veľkosti 24 × 36 mm alebo ešte menšiu, pretože to je veľkosť projektovaného obrazu na filme. Toto je tiež známe ako "zväčšenie na životnú veľkosť" alebo jednoducho 1:1.
Pojem macro sa začal používať v marketingových materiáloch na označovanie schopnosti zaostriť na predmet z dostatočne krátkej vzdialenosti, aby pri bežnej 4×6 palcovej (102×152 mm) výslednej fotografii mal rovnakú veľkosť ako naživo alebo väčšiu. Toto však vyžaduje len zväčšenie približne 1:4, čo je omnoho ľahšie dosiahnuteľné výrobcami objektívov.
Je v tom bodrel. Brať túto definíciu pri malých čipoch vážne, dospejeme k tomu, že to čo by sme z nich mali zachytiť by bola v prípade kinofilmového políčka (FullFrame) už skoro mikrofotografia. Ja som si vymyslel vlastnú definíciu: Makro začína približne tam, kde optika dokáže na záznamovú plochu zachytiť vrch škatuľky zápaliek tak, aby bol na obraze plus mínus celý bez ďalších úprav či elektronického zoomovania.
Čo všetko tento objektív zvládne som bol opáčiť v Botanickej záhrade v Bratislave. Je to jednoduchý typ pre tých, ktorí si chcú ľahko urobiť makroobrázky rozkvitnutých rastlín. Objektív fungoval bez problémov. Fotografovať kvetinky z ruky vyžaduje bezvetrie. Už aj slabí vietor može byť problém a fotografie neodfotografovateľné. Najhoršie je veterno a pod ťažkým tmavým mrakom. Vtedy môže fotenie zachrániť jedine makroblesk alebo makrosvetlo. To iba v tom prípade, že vietor nekmáše objektom. Zaostriť makrozáber je problém aj v bezvetrí. Jednoduchá pomôcka je oprieť si ruku niekde pri zápästí o objektív a prsť natiahnuť alebo pokrčiť tak, aby sa dotýkal ďalšieho pevného bodu kdesi v neviditeľnej oblasti objektu. Ak sa to dá, je to skvelá pomôcka. Potom už stačí iba nedýchať a priblížiť sa na hranicu najbližšieho ostrenie objektívu.
Makro video v prírode či v teréne je o kúsok väčšia frajerina, ako fotografia. Pretože okrem mizernej hĺbky ostrosti motív často uteká a nespolupracuje. Ako napríklad slimáky na ceste pod hradom Devím. Zdá sa to smiešne, že slimák... Ale pri nutnosti niekde postaviť a nastaviť fotoaparát, k tomu sa na rýchlo pohrať so svetielkami, zaostriť čo najpresnejšie a odhadnúť kam sa slimák pohne... To nie je hneď. Slimák môže byť za ten krátky čas už niekde úplne inde. Makro je predsa len obraz na hranici zväčšenia 1:1 na pomery zápalkovej škatuľky. Na tento malý priestor je dosť rýchly.
Trochu som si to makro ešte viac „zmakril“. Nakrúcal som do formátu 4K s tým, že som od začiatku vedel, že výstup bude „iba“ FullHD. To mi umožnilo vybrať si z niektorých záberov až štvrtinu obrazu bez straty štandardnej kvality videa. Štandardná kvalita videa je lepšia, ako tá, ktorú ťahajú rôzne videoportály. Jednoducho som si vyrezal len štvrť obrazu. Táto vychytávka mi umožnila z jedného záberu vybrať aj viac detailov na rôznych miestach zaznamenaného obrazu. Videjko preto vyzerá, akoby som občas prišiel ešte bližšie.
Napriek konečnej dĺžke videa, ktoré pôsobí akoby sa tieto scény odohrali v priebehu nanajvýš niekoľko minút sú v ňom zábery z takmer týždňových zhruba dvojhodinových prechádzok pod hradom Devín. Vo videu som nakoniec použil len niekoľko scén, ktoré sa odohrali na slimačích cestách.
Video som si dosvecoval tykadlami - Olympus MAL-1 makro svetlom na ohybných ramenách. Tykadlá sú operatívne a nezdržujú. Fotoaparát som si pokladal na krčné ohrievadlo – väčšie látkové vrecúško naplnené obilným zrnom. Normálni si ho zohrejú v mikrovlnnej rúre a dajú si ho na boľavý krk alebo kĺby. Ja na neho pokladám fotoaparát, pretože drží a veľmi rýchlo s ním dokážem nastaviť záber bez zbytočného zápasu so statívmi. Aby mi tie slimáky neubzinkli.
Nedalo mi a použil som aj dioptrickú predsádku na objektív +4 dioptrie. Niektorí strážcovia technickej kvality majú s predsádkami problém, že sa ich ostrosť smerom k okrajom obrazu stráca. Stráca sa aj s použitím iných makro pomôcok. Aj pri zaclonení objektívu je hĺbka ostrosti malá. Vzdialenosť okraja objektu od čipu je pri makro fotografii oveľa väčšia, ako vzdialenosť k jeho stredu. Čím väčšia vzdialenosť, tým menej je tento problém problémom a stáva sa nepodstatným. Pri makrofotografii na ňom záleží. Niektoré drahšie predsádky s týmto nedostatkom rátajú a snažia sa ho eliminovať.
Zo 4K slimačieho videa som si vyexportoval z videoprehrávača VLC aj niekoľko fotografií. Z praktických skúseností odporúčam túto cestu. Fotografie zo 4K videí sú takto lepšie. Treba ich však ukladať do formátu TIFF a následne spracovať a uložiť podľa chuti.
František Dulík
Julo Kotus
Vladimir Kampf
Fotosúťaž: Pro.Laika fotograf roka 2024 - 3 kolo - Premeny krajiny (4)
Fotosúťaž: Fotografujeme mobilom (16)
Sony Alpha Workshop: Portrét v prirodzenom prostredí (2)
S fotoaparátom v botanickej záhrade (3)