1 akcia, 2 dni, 3 pevné sklá

Podvedome dávam prednosť pevným sklám. Najprv som sa s tým nechcel chváliť, aby som nevyzeral, ako nejaký neprebudený a zaspatý niekde v časoch, keď bol zoom len vzdialeným snom alebo len nejaká haraburda z ktorej vlastností nikto neodpadol. Na obrázky urobenými s objektívmi s premenlivou ohniskovou vzdialenosťou sa dalo pozerať s vysokou dávkou tolerancie, zaťatými zubami a niekedy aj zatvorenými očami. Napriek tomu som po takom túžil.

Proti srsti

Zvykol som si na pevné sklá. Aj v čase, keď si zoom môžem zadovážiť a už to nie je žiadna katastrofa sa skôr naopak prichytávam, že zoom väčšinou používam s prstencom opretým o hornú alebo dolnú hranicu jeho rozsahu. Niečo medzi tým používam asi len pri nakrúcaní videa a aj to mi je tak trochu proti srsti. Nie to video, ale tie možnosti nastavenia medzi krajnými hodnotami ohniska.

Zoom je skvelá vec, uľahčuje život, podporuje lenivosť, prináša pohodlie. Ak má aj poriadnu svetelnosť, tak isto niet nad čím váhať. Ale... Hrať sa s pár pevnými sklami a prispôsobovať sa im je pre fajnšmekrov skvelá zábavka.

Prelepené objektívy

Zoomovať s pevným sklom znamená použiť nohy. Mimochodom: Aj pri nakrúcaní funguje fenomén pevného skla. V začiatkoch televíznej stanice CNN, keď kameramni na celom svete počas točenia krútili prstencami zoomov tam aj naspäť, ktosi v tejto vtedy mladej telke mal rozum a rozhodol, že nechcú zoomovať. Kameramani mali prelepené objektívy a na nich nápis: Najlepší zoom sú tvoje nohy. Krásne a poučné. Videjko bez zoomovania vyzerá príjemnejšie. Niežeby aj zoom nemal svoj význam. To ani náhodou. Len jeho nadmerné používanie počas nakrúcania videa pôsobí šialene.

Na Rendeze

19. ročník celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel - Rendez 2017 bola veľmi príjemná akcia, aj keď tento rok prišlo menej techniky. Hovorí sa, že preto, lebo železničiari sa šetria na budúci rok, keď ich čaká niekoľko významných železničných výročí. Vraj bude taká paráda, aká na Slovensku ešte nebola. Tento rok teda poskromne. Nič to. Staré technické skvosty ma bavia. Ľudia okolo nich majú v sebe krásne odhodlanie. Ovládajú obrovské mašiny, ktoré syčia, hučia, pištia, dymia, paria... A poslúchajú ich.

Vychutnávať takýto svet sa dá veľmi príjemne pevnými sklami. Skúsil som na jednej akcii, ktorá trvala dva dni, tieto tri pevné sklá:

Panasonic Leica DG SUMMILUX 25mm f/1.4 ASPH

Po prepočte na kinofilm či FullFrame je to päťdesiatka, ktorej nie len starí manipulanti s fotografickými prístrojmi hovoria: Záklaďák. Základný objektív sa tomu síce hovorí, ale dnešnej dobe už toto označenie príliš nezodpovedá. Hovorí sa, že toto ohnisko najlepšie zodpovedá prirodzenému videniu človeka. To už v dnešnej dobe nemusí byť pravda. Aj podľa vedcov (Neviem odkiaľ... Asi z Ameriky. :-) moderný človek dokáže vnímať svet v širšom zábere ako je ohnisko päťdesiat na kinofilmovom políčku. Technicky širšie nevidíme, ale vnímať dokážeme širšie.

S takýmto objektívom nie je ľahké pracovať. Ono to ohnisko nezaberá kto vie aký uhol. Na to, aby to bol teleobjektív je to slabota a na nejaké nahustenejšie – širšie - zábery môže človek zabudnúť. Päťdesiatka je v podstate veľmi otravný objektív. Ale z nejakého záhadného dôvodu spôsobuje závislosť u ľudí, ktorí majú fotografovanie v krvi, oku, rukách a keď sa s ňou obrázok podarí, tak to stojí za to.

Panasonic Leica DG SUMMILUX 15mm f/1.7 ASPH

Zaujímavé ohnisko. Po prepočte tridsiatka. Niekde na hranici širokáča, vôbec nie superširokáč a ani portrétny objektív. Práve toto ohnisko posúva záklaďáky k základnému uhlu vnemu videnia dnešného človeka. Sme vyšší, tučnejší a dokážeme vnímať trochu širší obraz.

Tento objektív vracia sklá pre bezzrkadlovky do minulosti. Je to veľmi príjemný zážitok. Má vonkajší prstenec, ktorým sa nastavuje clona. Po nasadení objektívu na fotoaparát nefunguje štandardné ovládanie clony na moderných fotoaparátoch, ale ide len krúžok na skle. Dá sa nastaviť buď konkrétne clonové číslo alebo funkcia A (Clonová automatika.). Okrem toho má objektív rýchly vypínač automatického ostrenia. Jedným ťahom sa dá ľahko prejsť na manuálny režim a ostriť ručne. Pohľad cez neho je jasný a čistý, čo manuálne ostrenie robí komfortnejším.

Panasonic LUMIX G 42,5mm f/1.7 ASPH. POWER O.I.S.

Po prepočte osemdesiatpäťka na dolnej hranici portrétneho objektívu. Spomedzi pevnej trojky práve tento prináša najviac obmedzení. Používať ho na bežné fotografovanie vyžaduje viac zručnosti a skúseností. Ak ním fotograf fotograuje iba hlavy je všetko jednoduchšie a na plne otvorenej clone F1,7 veľmi príjemne rozmazáva pozadie.

Všetky tri objektívy som vyskúšal na malej milej bezzrkadlovke Panasonic Lumix DMC-GX80. Svojim vzhľadom a veľkosťou veľmi dobre sedí k týmto šikovným sklám.