Určite mnohí z vás poznáte svetoznámy kalendár spoločnosti vyrábajúcej špičkové pneumatiky na motorové vozidlá Pirelli. Pirelli kalendár je akýmsi etalónom medzi módnymi kalendármi, kalendármi zobrazujúcimi krásu žien či portréty hviezd šoubiznisu.

Barbora Prekopová (Micha Bardy) je 31-ročná dáma slovenskej fotografie. Narodila sa v Trenčíne. V súčasnosti žije vo Švajčiarsku. O fotografovaní sa dokáže rozprávať celé hodiny. Hľadá cesty, ako v nej vyniknúť a niečo dosiahnuť a nachádza aj vďaka iným práve v sebe.

Jeseň je pre mnohých fotografov veľkou inšpiráciou a pre niekoho aj vyvrcholením fotografickej sezóny. Listnaté stromy sú oblečené do farebných teplých šiat, ráno dotvára atmosféru tiahnuca sa hmla. Aj slnko už nie je také ostré a za pomoci niekoľkých mráčikov môžeme na fotenie využiť celý deň.

Minule ma zaujali fotografie od Christiaana van Heijsta, pilota, ktorý lieta s nákladným lietadlom po celom svete a v kokpite mu nechýba fotoaparát s ktorým zachytáva svet z niekoľkých kilometrov. Dnes opäť zostaneme pri lietadlách, ale v úlohe pozorovateľov.

Pred časom som na nemenovanom serveri videl vypísaný workshop street alebo pouličnej fotografie. Medzi informáciami o mieste, lektorovi a cene kurzu som našiel aj tie, ktoré sa týkali odporúčanej techniky. Účastníci si mali priniesť najdlhší teleobjektív, aký doma nájdu.

Existuje množstvo záberov, ktoré sa nám nikdy nepodarí zachytiť. Nie preto, že by sme to nevedeli, ale len preto, lebo nám to okolnosti neumožňujú. Dôkazom toho sú fotografie od Christiaana van Heijsta, holandského pilota.

Photokina, najväčšia výstava fotografickej techniky, príslušenstva a zobrazovacích technológií. Koná sa každé dva roky na výstavisku v Kolíne nad Rýnom, v Nemecku. Najväčší hráči na fotografickom trhu tu predstavujú nové prírastky do ich portfólia.

Budík zvoní niečo málo po štvrtej. Má nepríjemný zvuk, vytrháva ma z príjemného sna. Hlava začína fungovať. Je pondelok ráno a začínam si spomínať, prečo zvoní tak skoro. Prebúdzam sa, absolvujem rannú rutinu, volám taxík. Z taxíku prestupujem do autobusu,

Košeľu mám už dávno úplne prepotenú a to nie sme ani v polovici. Keď sme odchádzali od áut dolu v doline nebolo viac ako desať stupňov nad nulou. Stúpame už viac ako hodinu a s pribúdajúcou výškou sa určite neotepluje.