Keď sa dnes obzriem za svojou fotografickou cestou, prvé spomienky siahajú až do detstva. Práve vtedy som vďaka mamičke prvýkrát vzal do ruky fotoaparát a začal objavovať kúzlo fotografovania. Vtedy som, samozrejme, netušil, akou dôležitou súčasťou môjho života sa fotografia raz stane.
Dnes si už len ťažko dokážem predstaviť, že by som vyrazil do prírody, na výlet alebo za zaujímavou udalosťou a nemal so sebou fotoaparát. Fotografovanie pre mňa nie je len o technike, objektívoch a správnom nastavení fotoaparátu. Je to predovšetkým oddych, relaxácia a spôsob, ako sa na chvíľu zastaviť a vnímať okolitý svet. Najradšej fotografujem prírodu, krajinu, zvieratá a reportáže z najrôznejších akcií.
Používam fotografickú techniku OM SYSTEM, konkrétne bezzrkadlový fotoaparát OM SYSTEM OM-1 Mark II a objektívy M.Zuiko. V tomto článku by som sa rád podelil o svoje skúsenosti s fotografovaním, o tom, čo ma inšpiruje, a tiež o dôvody, prečo mi práve systém OM SYSTEM tak veľmi vyhovuje.
Zo všetkého najradšej fotografujem prírodu a krajinu. Väčšinou nemám vopred presne naplánované, čo budem fotografovať. Jednoducho chodím krajinou, rozhliadam sa a čakám, čo ma zaujme. Často totiž zisťujem, že človek vôbec nemusí cestovať na výnimočné miesta, aby urobil zaujímavú fotografiu. Niekedy stačí obyčajná poľná cesta, strom na okraji lúky alebo slnečné lúče prenikajúce medzi vetvami. Práve svetlo je pre mňa jednou z najväčších inšpirácií. Fascinuje ma jeho schopnosť premeniť aj úplne obyčajné miesta na niečo výnimočné. Stačí, aby sa slnko dostalo nízko nad horizont, a krajina začne vyzerať úplne inak. Tiene sa predlžujú, farby získavajú teplejšie odtiene a známe miesta dostávajú nový charakter.
Najradšej fotografujem skoro ráno alebo pred západom slnka. Zlatá hodinka dokáže vytvoriť naozaj nádherné podmienky pre fotografovanie krajiny. Zvlášť keď slnečné lúče prenikajú medzi stromami a rozohrávajú v prírode zaujímavú hru svetla a tieňov. To však neznamená, že by sa nedalo dobre fotografovať aj počas dňa. Naopak. Priame slnko dokáže vytvoriť veľmi pôsobivé fotografie, len je potrebné naučiť sa s ním pracovať.
Fotografovanie proti priamemu slnku považujem za jednu z technicky náročnejších disciplín. Človek sa musí naučiť pracovať s kontrastom, expozíciou a kompozíciou tak, aby výsledná fotografia zodpovedala jeho predstavám. Niekedy stačí urobiť pár krokov nabok a slnko čiastočne schovať za kmeň stromu alebo vetvu. Inokedy hľadám spôsob, ako nechať lúče preniknúť medzi lístím. Pri fotografovaní proti slnku často používam vyššie clonové čísla, napríklad keď chcem vytvoriť výraznú slnečnú hviezdu. S tým však súvisia aj vyššie nároky na čistotu optiky. Každá nečistota na objektíve môže byť pri takomto fotografovaní výraznejšia. Objektívy preto čistím naozaj často. Radšej venujem chvíľu starostlivosti o techniku než následnému retušovaniu fotografií pri počítači.
Pri fotografovaní je pre mňa, samozrejme, dôležitá aj technika. Už nejaký čas používam fotoaparáty a objektívy OM SYSTEM a musím povedať, že mi tento systém naozaj vyhovuje.
Mojím hlavným fotoaparátom je OM SYSTEM OM-1 Mark II, ktorý používam pri fotografovaní prírody, krajiny aj reportáží. Jedným z hlavných dôvodov, prečo som si tento systém obľúbil, sú jeho rozmery a hmotnosť. Fotoaparát mi dobre padne do ruky, príjemne sa s ním pracuje a pri dlhších prechádzkach prírodou oceňujem aj celkovú veľkosť fotografickej zostavy.
Keď človek trávi vonku niekoľko hodín a často prekonáva dlhšie vzdialenosti, začne si takýchto vlastností naozaj vážiť. Nechcem so sebou nosiť zbytočne ťažkú techniku, ktorá ma bude pri fotografovaní obmedzovať. Ďalším dôležitým faktorom je odolnosť proti nepriaznivému počasiu. Pri fotografovaní prírody si totiž počasie príliš vyberať nemôžete. Koľkokrát som už fotografoval v daždi, v chladnom počasí alebo v podmienkach, keď by človek najradšej zostal niekde v teple. Práve tu oceňujem konštrukciu fotoaparátu OM-1 Mark II a jeho odolnosť proti poveternostným vplyvom. V kombinácii s príslušne utesneným objektívom sa nemusím pri každej prehánke okamžite schovávať.
Veľkou výhodou je pre mňa aj päťosová stabilizácia obrazu. Oceňujem ju predovšetkým pri fotografovaní za slabšieho svetla, keď nechcem alebo nemôžem použiť statív. Stabilizácia mi už niekoľkokrát pomohla zachytiť fotografiu, ktorú by som inak urobil len veľmi ťažko.
Na OM SYSTEM OM-1 Mark II mám rád predovšetkým to, že ma pri fotografovaní zbytočne neobmedzuje. Môžem sa sústrediť na dianie okolo seba, hľadať kompozíciu a čakať na správny okamih.
Technika by podľa mňa mala fotografovi predovšetkým pomáhať, nie ho odvádzať od samotného fotografovania.
Keby som si mal vybrať jeden typ objektívu, ktorý je mi najbližší, bol by to určite širokouhlý objektív. Mám totiž pocit, že práve široký uhol záberu dokáže diváka oveľa lepšie vtiahnuť priamo do fotografie. Nejde len o to, koľko krajiny sa do záberu zmestí. Dôležité je pre mňa aj popredie, priestor a celková hĺbka snímky.
Pri fotografovaní prírody najradšej používam M.Zuiko Digital ED 8–25mm F4.0 PRO. Tento objektív mi vyhovuje predovšetkým svojou univerzálnosťou. Ponúka široký rozsah ohniskových vzdialeností, vďaka ktorému môžem zachytiť rozľahlú krajinu, ale zároveň sa prispôsobiť konkrétnej kompozícii a pracovať s detailmi v okolitom prostredí. Rozsah 8–25 mm zodpovedá prepočtu 16–50 mm na kinofilmový formát. Vďaka tomu ide o veľmi praktický objektív nielen na fotografovanie krajiny, ale aj na cestovanie a každodenné fotografovanie. Oceňujem aj jeho konštantnú svetelnosť F4.0 v celom rozsahu zoomu a prevedenie radu PRO.
Pri fotografovaní v prírode je pre mňa dôležitá aj odolnosť techniky. M.Zuiko 8–25mm F4.0 PRO ponúka utesnenú konštrukciu odolnú proti prachu, striekajúcej vode a mrazu. Nemusím tak pri každej zmene počasia premýšľať, či je vhodná chvíľa vytiahnuť fotoaparát.
Práve kombinácia širokého rozsahu ohniskových vzdialeností, kvalitnej optiky a kompaktnej konštrukcie z neho robí objektív, ktorý mám pri fotografovaní prírody naozaj rád.
Širokouhlé objektívy však nepoužívam iba pri fotografovaní prírody. Veľmi rád s nimi pracujem aj pri reportážach. Tam najčastejšie siaham po pevnom objektíve s ohniskovou vzdialenosťou M.Zuiko Digital ED 17 mm F1.2 PRO.. Vyhovuje mi nielen svojím uhlom záberu, ale aj možnosťou pracovať s malou hĺbkou ostrosti. Rozostrené pozadie mi umožňuje nasmerovať pozornosť diváka presne tam, kam potrebujem. Môžem tak zdôrazniť konkrétneho človeka, výraz v jeho tvári alebo drobný okamih, ktorý by inak v rušnom prostredí ľahko zanikol.
Pri reportážnom fotografovaní je pre mňa dôležité zachytiť predovšetkým prirodzené situácie. Nesnažím sa mať všetko vopred pripravené. Oveľa viac ma baví pozorovať okolie a čakať na zaujímavý okamih. Úsmev, sústredenie, radosť alebo obyčajné stretnutie dvoch ľudí. Práve takéto maličkosti často najlepšie vystihujú atmosféru celej udalosti.
Hoci najviac času trávim fotografovaním prírody, veľmi rád sa venujem aj reportážam. Môj prístup je v oboch prípadoch vlastne dosť podobný. Tak ako v prírode, aj pri reportáži chodím, pozorujem okolie a čakám na zaujímavý okamih. Dobrá reportáž by podľa mňa nemala byť len súborom fotografií dokumentujúcich, kto kde bol a čo sa stalo. Mala by dokázať aspoň trochu preniesť atmosféru celej udalosti aj na človeka, ktorý sa jej osobne nezúčastnil. Práve preto mám rád širokouhlé objektívy. Umožňujú mi zachytiť nielen samotného človeka, ale aj prostredie, v ktorom sa nachádza, a tým vyrozprávať celý príbeh fotografie.
Fotografia sa, samozrejme, nekončí stlačením spúšte. Samostatnou kapitolou je pre mňa ich následná úprava. Niekedy je potrebné fotografiu trochu doladiť, inokedy už takmer žiadnu úpravu nepotrebuje. Myslím si však, že tak ako pri samotnom fotografovaní, aj tu platí, že nič sa nemá preháňať. Dnes sa snažím upravovať fotografie tak, aby si zachovali prirodzenosť a atmosféru okamihu, ktorý som na mieste zažil. Nechcem, aby výsledná fotografia pôsobila úplne inak než skutočnosť, ktorá ma primäla stlačiť spúšť. Každý fotograf sa postupne učí, skúša nové postupy a hľadá vlastný štýl. A práve to ma na fotografovaní stále baví.
Ak by som mal niečo poradiť ľuďom, ktorí s fotografovaním len začínajú, bolo by to vlastne úplne jednoduché. Skúšať, skúšať a znovu skúšať. A nebáť sa pýtať. Dnes máme k dispozícii množstvo informácií, návodov a technických možností. Ale žiadny návod podľa mňa nenahradí čas strávený vonku s fotoaparátom v ruke. Práve tam človek najlepšie pochopí, ako funguje svetlo, kompozícia a ako sa počas dňa mení okolitá krajina. Nemusíte mať pred sebou majestátne hory alebo svetoznámy vodopád. Krásne fotografie môžu vznikať pár krokov od domova. Stačí sa naučiť pozerať okolo seba a vnímať aj zdanlivo obyčajné okamihy.
A práve to by som chcel svojimi fotografiami odovzdávať aj ostatným. Aby sa na chvíľu pozreli na svet trochu inak a uvedomili si, že aj úplne obyčajný okamih môže byť krásny. Nikdy neviete, kedy sa slnko objaví presne tam, kde ste ho potrebovali, a z miesta, okolo ktorého ste už stokrát prešli, zrazu vznikne fotografia, na ktorú budete dlho spomínať. Niekedy sa vraciate z výletu a máte sto fotografií. Niekedy sa vraciate a nemáte žiadnu.
A práve v tom je pre mňa fotografovanie také jedinečné. V príbehu okamihov, svetla a zážitkov, ktoré sa už nikdy nebudú opakovať.
O autoroviOndřej Nevole je fotograf, ktorý sa venuje predovšetkým fotografovaniu prírody, krajiny, zvierat a reportážam. Vo svojej tvorbe kladie dôraz na prirodzené svetlo, atmosféru a zachytenie jedinečných okamihov. Pri fotografovaní využíva techniku OM SYSTEM a objektívy M.Zuiko.
Vyhodnotenie 10. kola súťaže PRO.Laika fotograf roka 2026 (1)
Fotosúťaž PRO.Laika fotograf roka 2026: 11. kolo - Jesenná krajina a mesto (2)
Akčný workshop: fotografovanie motokrosu s Ondřejom Zárubom (2)
Vyhodnotenie 9. kola súťaže PRO.Laika fotograf roka 2026 (1)