Jsem už nedočkavý a těším se jak babka na důchod, kdy konečně dojde k souboji, ale pořád nic. Chodí kolem sebe, troubí jeden na druhého jak by to bylo výběrové řízení na “Super Star“... Vzpomněl jsem si, že mě kamarád učil troubit a že před těmi 7 roky reagovali , tak jsem to zkusil taky. Okamžitě jsem měl všechny hlavy zvednuté a otočené směrem ke mě. Kdybych chtěl fotit portrétovky, tak teď by to určitě šlo.

Chvíľu som rozmýšľal, či budem pokračovať ďalším článkom v sérii ako fotiť wildlife, alebo zvolím vysoko aktuálnu tému v tomto období a napíšem niečo o jelenej ruji a jej fotografovaní. Rozhodol som sa pre tematický článok a verím, že Vás poteší a zaujme. Od polovice septembra sa takmer každému wildlife fotografovi začína búchať srdce a tento „ošiaľ“ trvá minimálne do konca septembra.

Pred malou chvíľkou sme vzlietli z medzinárodného letiska Henri Coandu v Bukurešti. Obzerám sa okolo seba a vidím šestnásť unavených a spokojných tvárí. Na čo asi myslia? Spokojne som sa oprel do sedadla a začal som si pre seba premietať obrázky a zážitky posledných siedmich dní plných slnka, vody a skvelého jedla. Videli sme Deltu Dunaja sčasti tak, ako som si ju predstavoval a zároveň aj celkom inú, ktorú som vôbec nečakal. Zarastené rameno s vodou ako temná olejová škvrna, ale aj pieskové duny a úzke vodné kanály v bezmála trojmetrovej trstine, či vodná cesta pre veľké lode. Viem, že sa mi práve naplnil jeden dávny cestovateľsky sen. A vlastne hneď dva. Už viac ako dvadsať rokov bolo mojim cestovateľským plánom navštíviť deltu Dunaja a zároveň vyraziť aj tento rok na cesty s fotoaparátom.

O Vivian Maier toho bolo napísané mnoho. Narodila sa v roku 1926 v New Yorku. Bola profesionálna pestúnka a bez fotoaparátu vraj neurobila ani krok. Okolie zachytávala v dobe, kedy to nebolo bežné. Zvyčajne sa fotografovalo len pri životných udalostiach (svadbách, cirkevných obradoch a podobne). Aj s toho dôvodu sú jej fotografie tak cenné. Okrem umeleckej hodnoty, majú aj hodnotu výpovednú – zobrazujú mestá, miesta a ľudí tak, ako vyzerali v minulosti.

16.9.2015 sme sa po prvýkrát stretli s niektorými z vás, nadšených fotografov združených okolo nášho portálu FOTOma, aby sme sa osobne spoznali a porozprávali o tom, ako fotografovať mesto večer a v noci. Po úvodnej prednáške, radách a tipoch v reštaurácii s galériou PRO.Laika sa hlúčik nadšencov presunul do centra, aby pri našich klasických pamiatkách či dominantách rozložil svoje statívy. Nastaviť expozíciu, skomponovať a spustiť snímanie s dlhým časom závierky... Zvýšiť hodnoty ISO, odcloniť objektív a skúsiť vyfotiť momentku s kratším časom... Výsledky nenechali na seba dlho čakať a karty sa zapĺňali peknými fotografiami.

Víťazná kreatívna fotografia Jara Beňa nás inšpirovala k hľadaniu podobných záberov a dostali sme sa k fotografovi Achraf Baznani. Aj keď s maliarskou minulosťou a s úspechmi v krátkej filmovej tvorbe, momentálne sa Achraf Baznani venuje surrealistickej fotografickej tvorbe.

Poznáte Google Earth? Čo sa to pýtam, každý pozná Google Earth. Pomocou satelitných snímok si plánujeme rôzne cesty či výlety, obzeráme mestá, miesta … A hľadáme ďalšie, pre nás zaujímavé informácie. Prezrieť si celú zem na snímkoch je takmer nemožné. Teda, aspoň ja si to neviem predstaviť. Niekto to však urobiť musel, keďže vybral 1500 obrázkov do nového projektu Google Earth View.

Balóny, ktoré explodujú po náraze o hlavu modelky. Znie to trošku šialene, ale je to zaujímavý nápad ktorý fotograf Tim Tadder dotiahol k dokonalosti. Timovi sa podarilo vytvoriť súbor pútavých fotografií s „vodnými parochňami“.

Znie to ako poriadne bláznivý nápad. Vydať sa sám ako prst na mesiac dlhú cestu na sever. Cez Švédsko a Fínsko až na samý koniec studeného Nórska. A to nie autom, ale na motorke! Presne to urobil náš kolega, fotograf Robo Hüttner. Nechcel nikoho stretávať, netúžil po obdivovaní pamiatok, chcel si len zajazdiť bez zbytočných zastávok.