Vlastné expozičné režimy sú efektívnym spôsobom rýchleho prispôsobenia fotoaparátu konkrétnym žánrom a situáciám.

Tento článok priamo naväzuje na článok Objektívy I. - konštrukcia a základné parametre. Zameraný je na najhlavnejší parameter objektívov, ohniskovú dĺžku a jej vplyv na uhol záberu a priblíženie.

Na automatikách nie je nič zlé, ak fungujú. Ale ak nefungujú, nie je možné vstúpiť do procesu a prevziať kontrolu. To umožňujú len pokročilé expozičné režimy.

Tento príbeh je určený predovšetkým majiteľom fotoaparátov OM SYSTEM/Olympus, pretože som pri fotografovaní použil jedinečnú funkciu, ktorú fotoaparáty tejto značky majú. Je ňou funkcia Live Composite.

Infrafotografia je zaujímavý a neobvyklý spôsob fotografovania, ktorý využíva infračervené svetlo, ktoré je neviditeľné pre ľudské oko. V tomto článku sa pokúsime vysvetliť základné princípy a techniky tohto žánru, ktorý ponúka množstvo kreatívnych možností.

V tomto seriály vám predstavíme expozičné režimy (programy), ktoré ponúkajú amatérske i profesionálne fotoaparáty. Začneme tými, ktoré sú určené pre začínajúcich fotografov a nefotografov, ktorý neovládajú taje nastavenia fotoaparátu, ani expozičný trojuholník. Nejdete ich na fotoaparátoch pre začiatočníkov, ale aj na vyšších, niekedy dokonca poloprofesionálnych fotoaparátoch.

Od surového záberu, po štylizovanú fotografiu. Fotografovaním všetko len začína. Ak fotografiám nedodáte štýl, zapadnú v bahne šedivých nudných záberov.

Panning je špeciálna technika fotografovania pohybu relatívne dlhým časom so súčasným sledovaním pohybujúceho sa objektu.

Každý fotoaparát má snímač s určitým (natívnym) pomerom strán. Najčastejšie 3:2, niekedy 4:3. Nastaviť môžte ale aj iný pomer strán, ktorý sa viac hodí k vášmu kompozičnému zámeru. Alebo môžete zmeniť pomer strán dodatočne v počítači. Väčšina ale používa natívny pomer strán. Čo je škoda, pretože vhodne zvolený pomer strán môže podporiť vaše snaženie urobiť, čo najlepšiu fotografiu.