Lois Lammerhuber sa raz vybral na cestu americkým kontinentom, od severu na juh. Tam začal fotografovať. Netušil, že fotka otočí jeho život o 180 stupňov. No o krátky čas fotil profesionálne, spolupracoval hlavne s redakciou Geo, pre ktorú nafotil stovky reportáží a roky viedol jeho rakúsku redakciu. Založil vlastné vydavateľstvo fotografických kníh. Trikrát ho zvolili za najlepšieho fotografa sveta. A teraz, keď má šesťdesiatšesť rokov, rozhodol sa organizovať v Badene pri Viedni, kde žije, open-air fotofestival.

Každá značka (s výnimkou Pentaxu) má v súčasnosti kvalitný mirrorless, Znamená to koniec virtuálnych potýčok medzi zástancami DSLR a bazzrkadloviek?

Stretli sme sa na fotografickom festivale v Martine. Marek Pupák prišiel so starkou. Nie náhodou. Medzi fotografiami, ktoré tu vystavuje, sú aj dokumentárne fotografie o živote starkej. Intímne, no vôbec nie smutné alebo depresívne. Marek sa fotkou neživí, no venuje jej každú voľnú chvíľu. Vymýšľa si fotografické projekty, cestuje za nimi a investuje do nich čas aj peniaze. Dvakrát bol ocenený na súťaži Slovak Press Photo.

Stretli sme sa v Badene pri Viedni na fotografickom festivale La Gacilly – Baden. Vystavoval tu svoje fotografie z Kazachstanu, z projektu Duchovia polygónu, zobrazujúce život ľudí v zóne niekdajších nukleárnych testov. Phil pochádza zo Spojeného kráľovstva a od roku 2011 sa profesionálne zaoberá reportážnou fotografiou a videami. Spolupracuje s najvýznamnejšími svetovými printovými a online médiami. Jeho práce boli uvedené aj na prestížnom fotografickom festivale Visa pour l´Image vo francúzskom Perpignane.

Jeden z najväčších fotografických festivalov v Európe prináša do Badenu pri Viedni dvetisíc fotografií tridsiatich štyroch renomovaných svetových fotografov v open-air galérii prístupnej každému bezplatne.

Branislav Štepánek vyvíja softvér a popri tom sa venuje fotke. Zaujíma ho najmä jej teoretická časť, kurátorská činnosť a publikovanie o fotografii. Hovorili sme o tom, aký má význam chodiť na výstavy fotografií do galérií aj či je posudzovanie kvality fotografie objektívna alebo subjektívna záležitosť.

Ako vyzerá Azíza? „Neviem. Keď sme sa rozprávali, bola za plachtou,“ pokrčil plecami môj fixer Tashdid. Našla som ho na Facebooku. V Bangladéši som bola kvôli reportáži o Rohingoch, ktorí vlani v auguste museli ujsť z Mjanmarska pred etnickými čistkami. Sú to moslimovia. Niektorí ponímajú svoju vieru tak striktne, že im príde divné, aby tváre ich žien videli cudzí muži.

Fotila a nakrúcala v Iraku na fronte s Islamským štátom, v pásme Gazy, v Afganistane a na mnohých ďalších miestach, ktorým sa iní radšej oblúkom vyhnú. Česká fotografka a dokumentaristka sa zameriava krajiny trpiace vojnou, chudobou a sociálnymi problémami. Za svoje fotografie a videá získala niekoľko ocenení Czech Press Photo.

Stretli sme sa pár dní potom, ako sa vrátil zo zimných olympijských hier v Pjongčangu. Samozrejme, nebol pretekať, ale fotiť. Michal Svítok je fotograf a šéf fotografického oddelenia Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Porozprával mi aj o tom, ako práca fotografa na olympiáde vlastne vyzerá.