Stretli sme sa pár dní potom, ako sa vrátil zo zimných olympijských hier v Pjongčangu. Samozrejme, nebol pretekať, ale fotiť. Michal Svítok je fotograf a šéf fotografického oddelenia Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Porozprával mi aj o tom, ako práca fotografa na olympiáde vlastne vyzerá.

Posledné štyri roky cestujeme s Vladimírom Kampfom po strednej a východnej Európe s mobilným fotoateliérom a fotografujeme masky. Rozkladali sme ho na Slovensku, v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Slovinsku, Bulharsku a na Ukrajine.

Profesor na vysokej škole sa ho raz spýtal, čo by chcel robiť. „Chcel by som chodiť po krajine, po prírode a pozerať sa.“ Profesor odpovedal, že také zamestnanie neexistuje. Tak si ho fotograf a filmár Braňo Molnár (49) našiel sám. Jeho najnovší dokumentárny film Žijem Dunajom mal nedávno premiéru vo verejnoprávnej televízii.

Mária Muhl nedávno vystavovala fotografie kenských žien v budove OSN v New Yorku. Hoci to boli fotografie zo slumu, boli pozitívne. Mária totiž začala hľadať aj v ťažkých, zložitých prostrediach pozitíva. Tie tam sú, no fotografi ich väčšinou cielene prehliadajú. Tragédie podľa nich totiž predávajú lepšie než pekné veci... Skutočne?

S Panasonicom zrejme nie sú žiadne žarty. Aj keď zmyslu pre humor voči fotografom prejavil v posledných dňoch viac než dosť. Jeho vlajková loď najnovšia bezzrkadlovka LUMIX GH5S, ktorej stále hovoria fotoaparát už je vlastne len tak mimochodom fotografujúca kamera, ktorá sa podobá na fotoaparát.

S označením fotoaparátu ako bezzrkadlovka prišla na trh ako prvá spoločnosť Olympus. Bolo to v roku 2009 s fotoaparátom Pen E-P1. Moderná technológia oblečená v starom šate. Dizajn Olympusov si odvtedy drží retro líniu. Ich fotoaparáty vyzerajú ako v časoch, keď do nich fotografi vkladali filmy a pri stlačení spúšte na chvíľu zaváhali, či exponujú správne a zmysluplne, pretože každé cvaknutie znamenalo exponovať cenné políčko filmového pásu a nenávratne doň vpísať obraz.

Najsilnejšie pre mňa je, ak moja fotografia pomohla niekomu aspoň trochu zlepšiť život, hovorí fotograf, ktorý delí svoj čas medzi vlastné projekty, kampane pre mimovládne organizácie a komerčné portréty. V talóne má niekoľko fotografických ocenení a fotografia mu pohlcuje kusisko života. Učil sa z knižiek, z internetu a na workshopoch u známych fotografov. Portál www.mono.sk, ktorý vedie a na ktorom majú fotografi priestor publikovať dobré fotoeseje, snáď netreba predstavovať. On si váži silné príbehy, ktoré fotí pre mimovládne organizácie.

Spoločnosť Panasonic má pestré portfólio fotoaparátov z ktorého by si mal dokázať vybrať hádam každý, kto sa chce fotografii venovať viac či menej vážne. Výhodou tejto značky je aj to, že vo svojich fotoaparátoch myslí nie len na fotografov, ale aj na videografov.

Z tých fotiek srší láska k ľuďom a radosť zo stretnutí s nimi. Marcel je pri nich blízko. Rozhodujúci moment, kedy stlačiť spúšť, uňho neprichádza tak, aby nič netušiaceho fotografovaného prekvapil. Prichádza po zoznámení. Po rozhovore. Tie vzácne chvíle, keď vás neznámy pozve k sebe na kus reči, si často cení viac ako fotografiu. Počas návštevy Arménska a Náhorného Karabachu musel zjesť veľa obedov. Za každú fotku jeden.