Na fotoma.sk sa väčšinou venujeme technike a spôsobom, ako niečo čo najlepšie odfotografovať alebo nakrútiť. Lenže, to nie je všetko. Ako sa k tmou vôbec dostať?

Situácia je čoraz neprehľadnejšia. Najmä keď sú už rozdiely medzi videokamerami a fotoaparátmi schopnými aj nakrúcať video takmer zotreté. Moderné kamery dokážu pohotovo fotografovať v dobrom rozlíšení a fotoaparáty točia videá už dnes do rovnakých formátov ako kamery. Najpoužívanejším formátom súčasnosti je H.264 (MP4, AVCHD.)

Juraj Sedlák najprv študoval za zdravotníka. Neskôr popri novinárskej praxi „pokoril“ žurnalistiku. K fotografovaniu sa dostal popri práci, keď pozeral kolegom – fotoreportérom na prsty.

V Kanade najprv nosil šéffotografovi kufrík. Po pár týždňoch už sám fotil svadby ako hlavný fotograf. Fotografia ho baví, a chce, aby fotenie bola zábava aj pre ľudí pred objektívom. Z jeho fotiek to cítiť na prvý pohľad. Hovorieva, že hoci nemáte vždy stopercentné podmienky, výsledok musí byť stopercentný.

Podvedome dávam prednosť pevným sklám. Najprv som sa s tým nechcel chváliť, aby som nevyzeral, ako nejaký neprebudený a zaspatý niekde v časoch, keď bol zoom len vzdialeným snom alebo len nejaká haraburda z ktorej vlastností nikto neodpadol.

Olympus M.Zuiko Digital 12-40mm f/2,8 ED PROma prekvapil. Skúšal som, ako blízko k fotografovanému motívu ma pustí a bol som prekvapený. Objektív ponúka slušné makro.

Boli časy, keď som nad múzeami ohŕňal nos. Nie to aby som v nich ešte fotografoval. Zdalo sa mi to akési plytké. Chcel som sa stať veľkým reportérom a nie sa zdržiavať zbytočnosťami niekde medzi „vykopávkami“. Lenže, teraz sa mi zdajú múzeá skvelé aj na fotografovanie.

Keď som v bratislavskej kaviarni Dobre Dobré občas popíjala kávičku, vždy mi napadlo, ako fajn by sa tento priestor fotografoval. Je to miesto s príbehom.

Niekedy mám chuť zapochybovať a povedať mu, že to sa už predsa tak nemohlo stať. Mohlo. Tomáša je plno všade kam príde. Ústa sa mu zastavia len málokedy. Nie sú to však len ústa, k svojim slovám zapája činmi celé telo.