Jeden z najväčších fotografických festivalov v Európe prináša do Badenu pri Viedni dvetisíc fotografií tridsiatich štyroch renomovaných svetových fotografov v open-air galérii prístupnej každému bezplatne.

Branislav Štepánek vyvíja softvér a popri tom sa venuje fotke. Zaujíma ho najmä jej teoretická časť, kurátorská činnosť a publikovanie o fotografii. Hovorili sme o tom, aký má význam chodiť na výstavy fotografií do galérií aj či je posudzovanie kvality fotografie objektívna alebo subjektívna záležitosť.

Ako vyzerá Azíza? „Neviem. Keď sme sa rozprávali, bola za plachtou,“ pokrčil plecami môj fixer Tashdid. Našla som ho na Facebooku. V Bangladéši som bola kvôli reportáži o Rohingoch, ktorí vlani v auguste museli ujsť z Mjanmarska pred etnickými čistkami. Sú to moslimovia. Niektorí ponímajú svoju vieru tak striktne, že im príde divné, aby tváre ich žien videli cudzí muži.

Fotila a nakrúcala v Iraku na fronte s Islamským štátom, v pásme Gazy, v Afganistane a na mnohých ďalších miestach, ktorým sa iní radšej oblúkom vyhnú. Česká fotografka a dokumentaristka sa zameriava krajiny trpiace vojnou, chudobou a sociálnymi problémami. Za svoje fotografie a videá získala niekoľko ocenení Czech Press Photo.

Stretli sme sa pár dní potom, ako sa vrátil zo zimných olympijských hier v Pjongčangu. Samozrejme, nebol pretekať, ale fotiť. Michal Svítok je fotograf a šéf fotografického oddelenia Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Porozprával mi aj o tom, ako práca fotografa na olympiáde vlastne vyzerá.

Posledné štyri roky cestujeme s Vladimírom Kampfom po strednej a východnej Európe s mobilným fotoateliérom a fotografujeme masky. Rozkladali sme ho na Slovensku, v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Slovinsku, Bulharsku a na Ukrajine.

Profesor na vysokej škole sa ho raz spýtal, čo by chcel robiť. „Chcel by som chodiť po krajine, po prírode a pozerať sa.“ Profesor odpovedal, že také zamestnanie neexistuje. Tak si ho fotograf a filmár Braňo Molnár (49) našiel sám. Jeho najnovší dokumentárny film Žijem Dunajom mal nedávno premiéru vo verejnoprávnej televízii.

Mária Muhl nedávno vystavovala fotografie kenských žien v budove OSN v New Yorku. Hoci to boli fotografie zo slumu, boli pozitívne. Mária totiž začala hľadať aj v ťažkých, zložitých prostrediach pozitíva. Tie tam sú, no fotografi ich väčšinou cielene prehliadajú. Tragédie podľa nich totiž predávajú lepšie než pekné veci... Skutočne?

S Panasonicom zrejme nie sú žiadne žarty. Aj keď zmyslu pre humor voči fotografom prejavil v posledných dňoch viac než dosť. Jeho vlajková loď najnovšia bezzrkadlovka LUMIX GH5S, ktorej stále hovoria fotoaparát už je vlastne len tak mimochodom fotografujúca kamera, ktorá sa podobá na fotoaparát.