Alan Hyža je slovenský fotograf. Práve finišuje prácu na knihe s krátkym názvom Sto. Ten nám napovedá, že ide o sto fotografií. Štyri roky fotografoval Alan na Slovensku osobnosti a ich duchovné miesta. Nie sú medzi nimi žiadne tzv. celebrity, ale ľudia od kultúry a umenia, ktorí krajine niečo odovzdali. Žiadny šoubiznis. Spisovatelia, výtvarníci, film, opera, divadlo a ...

Po tematickej vsuvke o jelenej ruji sa vrátime k zaujímavým zákutiam wildlife fotografie. Dnes vás uvediem do príprav v teréne. Budem písať o tom, ako sa v prostredí prírody pohybovať, na čo myslieť a ako sa snažiť veci nepokaziť. Skôr, ako sa ja vyberiem niekde fotiť, zamyslím sa nad troma základnými vecami. Kde je to správne miesto pre fotenie, aký druh živočícha chcem fotiť a ako chcem aby fotka v rámci možností vyzerala. Samozrejme, že s tým súvisia ďalšie veci , ale od týchto troch sa toho mnoho odvíja.

Dina Belenko je fotografka pôvodom z Ruska. Kreatívne fotografuje zátišia a teší sa ich veľkému úspechu na portáli 500px Marketplace photographer. Jej kreatívne obrázky zachytávajú magický svet každodenných neživých objektov.

V čase, keď som bol na Lesbose, boli tam aj špičkoví svetoví fotografi. Napríklad, Američan James Nachtwey, rešpektovaný vojnový reportér. Krátko predtým tam bol aj môj kamarát Paolo Pellegrin z agentúry Magnum.

Napriek tomu, že o fotografke Vivian Maier uverejnil nedávno článok pre FOTOma.sk Martin Farkaš a ja, Sagan, prichádzam do cieľa ako druhý, je táto téma stále nevyčerpaná a oplatí sa ju doplniť, vďaka čomu si môžeme dať jej rozšírené repete ;)

Jsem už nedočkavý a těším se jak babka na důchod, kdy konečně dojde k souboji, ale pořád nic. Chodí kolem sebe, troubí jeden na druhého jak by to bylo výběrové řízení na “Super Star“... Vzpomněl jsem si, že mě kamarád učil troubit a že před těmi 7 roky reagovali , tak jsem to zkusil taky. Okamžitě jsem měl všechny hlavy zvednuté a otočené směrem ke mě. Kdybych chtěl fotit portrétovky, tak teď by to určitě šlo.

Chvíľu som rozmýšľal, či budem pokračovať ďalším článkom v sérii ako fotiť wildlife, alebo zvolím vysoko aktuálnu tému v tomto období a napíšem niečo o jelenej ruji a jej fotografovaní. Rozhodol som sa pre tematický článok a verím, že Vás poteší a zaujme. Od polovice septembra sa takmer každému wildlife fotografovi začína búchať srdce a tento „ošiaľ“ trvá minimálne do konca septembra.

Pred malou chvíľkou sme vzlietli z medzinárodného letiska Henri Coandu v Bukurešti. Obzerám sa okolo seba a vidím šestnásť unavených a spokojných tvárí. Na čo asi myslia? Spokojne som sa oprel do sedadla a začal som si pre seba premietať obrázky a zážitky posledných siedmich dní plných slnka, vody a skvelého jedla. Videli sme Deltu Dunaja sčasti tak, ako som si ju predstavoval a zároveň aj celkom inú, ktorú som vôbec nečakal. Zarastené rameno s vodou ako temná olejová škvrna, ale aj pieskové duny a úzke vodné kanály v bezmála trojmetrovej trstine, či vodná cesta pre veľké lode. Viem, že sa mi práve naplnil jeden dávny cestovateľsky sen. A vlastne hneď dva. Už viac ako dvadsať rokov bolo mojim cestovateľským plánom navštíviť deltu Dunaja a zároveň vyraziť aj tento rok na cesty s fotoaparátom.

O Vivian Maier toho bolo napísané mnoho. Narodila sa v roku 1926 v New Yorku. Bola profesionálna pestúnka a bez fotoaparátu vraj neurobila ani krok. Okolie zachytávala v dobe, kedy to nebolo bežné. Zvyčajne sa fotografovalo len pri životných udalostiach (svadbách, cirkevných obradoch a podobne). Aj s toho dôvodu sú jej fotografie tak cenné. Okrem umeleckej hodnoty, majú aj hodnotu výpovednú – zobrazujú mestá, miesta a ľudí tak, ako vyzerali v minulosti.