Marcel Rebro

K vôni vývojky som prvýkrát pričuchol v roku 1985 v Stredisku vrcholového športu v Lučenci. S foťáčikom Smena 8M som sa snažil zachytávať kolegov parašutistov pri pristávaní, výskoku z lietadla, ba dokonca aj počas voľného pádu. Zväčšovák a červené svetlo sa stali mojimi priateľmi. S prechodom na farebný film som sa pre zmenu stal priateľom fotolabov. V roku 2001 som digitalizoval a po mnohých výmenách fototechniky som zakotvil pri bezzrkadlovkách Olympus. Paradoxne táto zmena znamenala postupný návrat k čiernobielej fotografii a filmu. Najskôr to boli „len“ čiernobiele street fotografie, pribudlo karate, krajinky a infračervená fotografia. Dnes som takmer výlučne čiernobiely. Pri čiernobielej fotke si nerobím ťažkú hlavu z vyváženia bielej, farebných profilov pri tlači a viac si vychutnávam samotné fotografovanie. Čiernobiela fotografia ma oslobodzuje. Žánre, ktoré fotím, korešpondujú s mojimi záľubami – karate, lyžovanie, potápanie,(vysokohorská) turistika, cestovanie.