Návšteva botanickej záhrady je stávkou na istotu, že niečo zaujímavého nafotíte. Možno tam práve nebude tent kvet, ktorý by ste chceli fotografovať, ale bude tam iný, rovnako fotogenický.
Je jedno, či ste majiteľom telefónu, lepšieho kompaktu, zrkadlovky alebo bezzrkadlovky. Ja som v botanickej záhrade fotografoval všetkým, čo dokazujú aj fotografie v tomto článku a v priloženej galérii. Dôležitejšie, ako fotoaparát, sú objektívy. Mne sa najviac osvedčili kratšie i dlhšie teleobjektívy. Možno by ste čakali, že to budú skôr makroobjektívy, ale len výnimočne potrebujem fotografovať veľmi malé detaily.
Túto mozaiku som urobil z fotografii nasnímaných telefónom Huawei P20.
Cestovný kompakt panasonic Lumix TZ100 s 1“ snímačom.
Micro 4/3 bezzrkadlovka Olympus OM-D E-M1 Mark II s telezoomom M.Zuiko 40-150/2,8 Pro. Výhodou ,enšieho snímača je faktor orezu 2x, ktorý zväčšuje priblíženie a mierku zväčšenia.
APS-C bezzrkadlovka Fujifilm X-S20 s lacným telezoomom Fujinon XC 50-230/4,5-6,7 OIS. APS-C je asi najuniverzálnejšia voľba.
Canon EOS R5 s telezoomom RF 70-200/4 L IS USM. Plný formát je pre tých najnáročnejších, stáva sa ale čoraz dostupnejší aj pre nadšených amatérov.
Najvyššia technická kvalita v podaní stredoformátovej bezzrkadlovky Fujifilm GFX 100s so základným objektívom Fujinon GF 80/1,7 R WR.
Jedna z najčastejších chýb je, že fotograf nechá vyváženie bielej na automatiku. Tá najčastejšie farby posunie do studena. A to je nežiadúce. Náprava je pritom jednoduchá, nastavte vyváženie bielej podľa toho alé sú svetelné podmienky. Na priamom slnku zvoľte „symbol slniečka“, v teieni a pri zamračenom počasí zvoľte „zamračené“ alebo „v tieni“.
Malá hĺbka ostrosti je jedným z najúčinnejších nástrojov fotografa vďaka ktorému vynikne hlavný fotografovaný objekt a pozadie, alebo popredie nepôsobia rušivo. Dá sa dosiahnuť rôznymi postupmi. Najľahšie je použiť fotoaparát s veľkým snímačom, dlhší svetelný objektív, zaostrovať nablízko a mať pozadie čo najvzdialenejšie. Nemusíte hňeď predať obličku a vraziť peniaze do techniky. Stačí pri fotografovaní premýšľať a pekne rozostrené pozadie dostanete aj s fotoaparátom s menším snímačom.
Pri práci s malou hĺbkou ostrosti musíte veľmi presne zaostrovať. Hĺbka ostrosti sa pohybuje v milimetroch a tak stačí, ak sa o 1 až 2 milimetre pomýlite a fotka môže poputovať do digitálneho koša. Obzvlášť obtiažne je zaostrovanie vo vetre. Pri zaostrovaní používajte malý zaostrovací bod a pre istou urobte viac záberov.
Pri práci s malou hĺbkou ostrosti musíte zaostrovať na milimeter presne. Makroobjektív Sony FE 90/2,8 G OSS.
Malá hĺbka postrosti dosiahnutá obyčajným travelzoomom M.Zuiko 12-200/3,5-6,3 na M43 bezzrkadlovke. Najmenšiu hĺbku sotrosti a najkratší bokeh dosiahnete nastavením na 200 mm, pri otvorenej clone f/6,3.
Priame denné svetlo nebýva najideálnejšie, aj keď občas urobíte dobrý záber aj s ním. Vytvára ale až príliš vysoký kontrast, je tvrdé a to sa k nežným rastlinám málokedy hodí. Neznamená to, že počas krásneho slnečného dňa by ste nemali vyraziť fotografovať. Len musíte poznať niekoľko trikov. Tým prvým je fotografovať v tieni. Tam je svetlo pekne mäkké. Pozor ale aby ho bolo dostatok, strážte si expozičný čas, aby ste nemali rozmazané zábery.
V tieni nehrozia prepaly. Kontrast je potlačený, poltóny sú bohaté.
Tvrdé slnečné svetlo prechádzajúce korunami stromov mení svoju kvalitu. Vytvára zaujímavé svetelné škvrny, je mäkšie a slabšie. Pozor si dávajte na expozíciu, exponujte tzv. „na svetla“.
Krásne mäkké svetlo prenikajúce pomedzi konáre stromov.
Rastlinám to v protisvetle pristane. Krásne prežiari kvety a listy. Vynikne ich tvar i štruktúra. Farby sú výraznejšie. Ak sa vám podarí zároveň nájsť aj tmavšie pozadie, máte vyhraté. Pozor si ale dávajte na expozíciu, aby nedošlo k preexponovaniu. Pri podexpozícii sú farby výraznejšie.
Protisvetlo krásne prežiarilo listy, ktoré vyniknú na tmavom pozadí, ktoré je v tieni.
Tu je hlavný objekt v tieni, osvetlené je pozadie. Záber je zámerne preexponovaný, aby nevznikla silueta. Zároveň som tým získal peknú paletu pastelových farieb.
Podexpozícia je účinným nástrojom pri fotografovaní rastlín. Mali by ste ale vyskúšať aj zámernú preexpozíciu, hoci aj s prepálenou oblohou. Pri preexpozícii sú farby pastelovejšie, atmosféra záberu je vzdušnejšia a jemnejšia.
Podexponovaním získate hutnejšie farby.
Preexponovaním získate pastelové farby.
Tretinová kompozícia je jednou z najpoužívanejších. Prečo? Jednoducho funguje. Prakticky každá zrkadlovka môže zobrazovať pomocnú kompozičnú mriežku, tak si ju zapnite a používajte. Hlavný objekt, alebo jeho hlavnú časť umiestnite na líniu alebo do uzlového bodu., kde sa línie pretínajú.
Kvet som umiestnil na hornú tretinovú líniu.
Vyplnenie formátu záberu je najjednoduchším kompozičným pravidlom. Vyplňte fotografovaným objektom takmer celý formát záberu. Po okrajoch ale nechajte dostatok priestoru, dotyk s okrajom pôsobí rušivo.
Kvet vypĺňa celý záber s dostatočným priestorom medzi ním a okrajmi.
Pri uhlopriečnej kompozícii smeruje línia z jedného rohu do rohu protiľahlého. Líniu môže tvoriť stonka kvetu, konár stromu, alebo stredová línia listu. Že vám to nevychádza? Niekedy stačí len vhodne natočiť fotoaparát.
Vyplnenie formátu skombinované s uhlopriečnou kompozíciou.
Stred paprade smeruje z jedného rohu do druhého. Nebojte sa natočiť fotoaparát tak, aby ste dosiahli uhlopriečnu kompozíciu.
Fotografia je odstrihnutie nepotrebného. Čím je váš záber jednoduchší, tým menšie je riziko, že by na ňom bolo niečo rušivé. Nesnažte sa do záberu dostať viacero objektov. Vyberte si jeden hlavný a tomu dajte všetok priestor. Objektom nemusí byť len jeden kvet, či list. Môže to byť aj celá kytica kvetov. Pracujte s ňou ako s jedným objektom.
Vo svojej podstate jednoduchý záber. Objekt vypĺňa plochu záberu, pozadie je potlačené využitím malej hĺbky ostrosti.
Viacero kvetov môžeme vnímať ako jeden objekt.
Negatívny priestor je plocha s minimálnou obrazovou informáciou, ktorý ale tvorí veľké percento záberu. Hlavný objekt je relatívne malý. Ale práve v kontraste s veľkou plochou negatívneho priestoru vynikne. Kompozícia využívajúca negatívny priestor je dobrým riešením, ak neviete hlavný objekt dostatočne priblížiť alebo zväčšiť.
Hlavný objekt je malý. Vďaka vysokému jasu ale vyvažuje tmavý negatívny priestor.
Pri sústredení na hlavný objekt sa ľahko zabúda na pozadie. Pri snímaní detailov býva zvyčajne rozostrené, ale aj tak je dôležité. Môže pôsobiť rušivo svojím jasom, farbou, alebo textúrou. Pozadie musíte využiť. Niekedy stačí malá zmena uhla záberu a miesto problému tu máme niečo, čo celkovo dotvorí záber.
Pozadie je rovnako dôležité ako hlavný objekt. Má ho dopĺňať, podporovať, dať mu vyniknúť. Nie naopak.
Pri fotografovaní rastlín sú textúry vďačným motívom. Môže to byť textúra jediného listu, ale aj textúra tvorená listami, či kvetmi. Textúry fotografujte naplocho. Väčšinou je žiadúce, aby bola cela plocha záberu ostrá. Ale môžete pracovať aj s plánmi.
Pri fotografovaní textúr sledujte plochu a okraje záberu. Aj keď sa môže zdať plocha jednoliata, predsa sú v nej určité prvky, ktoré treba vnímať a pracovať s nimi kompozične.
Podobne ako pri fotografovaní ľudí, aj pri fotografovaní rastlín fotografujete z nich úrovne, alebo mierneho podhľadu. Dá to vyniknúť prirodzenému tvaru/siluete. Ak to ale kvetu, či rastline pristane aj zhora, neváhajte a zmeňte uhol záberu.
Využívam výklopný displej, aby sa mi ľahšie fotografovali rastliny z ich výšky. Tak vynikne ich tvar.
Kontrast jasov a farieb je jedným z najúčinnejších prvkov kompozície. Vo svete rastlín sa sním stretávame často. Biely kvet na tmavom pozadí, alebo červená ruža žiariaca na zelenom pozadí.
Pokiaľ zbadáte niečo svetlé, automaticky to pritiahne vašu pozornosť. Je na vás, aby ste to využili aj vo fotografii.
Kontrast červenej a zelenej. Podporený je fotografovaním v tieni, kedy sú farby hutnejšie.
Len vďaka rozdielu jasov vynikol strom na pozadí, ktoré je pomerne blízko.
Kontrastné farby sú tie, čo ležia na spektrálnom kruhu oproti sebe. Rastliny využívajú výrazne farby, ako červenú, oranžovú, či žltú, na prilákanie opeľovačov. Využite to aj vy na prilákanie pozornosti divákov.
Opakom využitia kontrastných farieb, ktoré do fotografie vnášajú napätie a drámu, je využitie harmonických fariem, ktoré pôsobia upokojujúco. Harmonické farby sa nachádzajú na spektrálnom kruhu vedľa seba. Ak prevažujú odtiene jednej farmy, hovoríme o monochromatických farbách. Tu sa môže stať, že zábery budú mdlé. Musíte využiť svetlo, tvar, alebo textúru.
Krásna paleta harmonických odtieňov zelenej, jemne spestrená fialovou.
Aj keď je svet rastlín krásne farebný, má obrovský potenciál pre čiernobiele spracovanie. Využiť môžete kontrast jasov, farieb, tvarov.
Monochromatické spracovanie dáva vyniknúť elegantnému tvaru kvetu. Dôležitý je kontrast bieleho kvetu a tmavého pozadia.
Vďaka ČB spracovaniu sa môžeme sústrediť na hru svetla a tieňov, ktoré krásne zvýrazňuje tvar kvetov a jemné chĺpky.
Low key je technika, u ktorej na zábere prevažujú tmavé tóny. Low key ale nie je podexponovaný záber. Je to využitie prirodzene tmavšej palety jasov. Fotoaparáty majú tendenciu tmavšie motívy zosvetliť a tak sa asi nevyhnete použitiu korekcie expozície +/- smerom do mínusu.
Low key s využitím vysokého kontrastu medzi osvetleným kvetom a pozadím v tieni.
Plošne nasvietená textúra. Tmavozelené listy som prirodene exponoval a previedol na Low key fotografiu.
Rastliny sú vďačným motívom pre staršie objektívy so špecifickou kresbou a bokehom. Na bezzrkadlovku nasadíte takmer akýkoľvek starý objektív. Zábery nebudú technicky perfektné, ale budú mať svojskú čarovnú atmosféru. Ak chcete aby bokeh vynikol, využite štrukturované pozadie.
Sovietský Helios v akcii. Možno ho máte doma aj vy. Stačí kúpiť adaptér a o zábavu máte postarané.
V botanickej záhrade je vždy čo fotografovať. Ak aj fotografie netlačíte, môžete z najlepších záberov urobiť napríklad pozadie na obrazovku.
Odporúčané články:
Fotoaparát alebo objektív? (4)
Abstrakcia vo fotografii (1)
Fotosúťaž: Pro.Laika fotograf roka 2024 - 10. kolo - Nočná fotografia (1)
Vianočná Bratislava (5)