Moja obľúbená bratislavská ulica. Trošku schátralá, ale aspoň bez rušivého svetelného a reklamného smogu. A keď tak nad tým rozmýšľam, ešte som tam s fotoaparátom nebol, vždy sa po nej prejdem len tak, nasať atmosféru. Musím to zmeniť.
Vypadá to tajomne . Ja osobne by som to viac vycentroval na stred, vpravo je viac miesta medzi rukou a okrajom ako vľavo. Ale aj takto to má svoje čaro.
Svetlo úplne luxusné, škoda tých zbiehajúcich sa línii a možno orezaný strom vpravo mohol byť celý (platí pre obe fotografie hradu). Inak možno pekná fotka by bola len tieň stromu spolu s tým zaujímavým oknom na pravej veži v tomto svetle. Pekné to tam máte v tom Kežmarku, niekedy sa tam musím ísť pozrieť.
Táto fotka mi pripomenula názov jednej romantickej balady od Janka Kráľa - Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.
Tvár voda myje, vlnka oblieva,
a vlasy dlhé skrývajú,
ktoré tak ako husacô peria,
keď je víchrica, lietajú.
My sme v to ráno boli hneď vedľa, na Vápennej, ale nemali sme takéto šťastie, chýbalo nám ešte pár výškových metrov. Z času načas sa hmla trošku otvorila, ukázala nám peknú čistú oblohu a opäť sa zatvorila. Čo už, nesprávny kopec, stáva sa .