Bol som tam v nedeľu. Sneh tam už nebol a aj kríž je spílený (v októbri ešte stál). Predpoveď hlásila, že bude zamračené a aj bolo . Fúkalo tak, že statív by som musel asi zabetónovať. A bol som tam s deťmi, nech nie sú furt na mobiloch, nedalo mi srdce čakať s nimi na lepšie svetlo v tom vetre. Musela stačiť mobilovka na pamiatku .
Pekné mestské zátišie, tí ľudia tam snáď boli objednaní ako komparz, stoja/sedia presne tam, kde majú, nič ma neruší. Ja by som možno obetoval časť oblohy a skúsil formát 16:9.
Panning s furmanským povozom, čo už len ľudia nevymyslia . Akčná parádička, ako namaľované. Mne prevod do čiernobielej veľmi nejde, vždy sa rád inšpirujem od skúsenejších.
Niekto niekedy povedal, že ľudský hlas je najkrajší hudobný nástroj. V podobnom duchu by som dal aj názov k tejto fotke, na vraždu je to pre mňa príliš jemné . A možno by som skúsil štvorcový formát a motív pekne vycentroval, som chorobne posadnutý súmernosťou . Nápad za 100 bodov.
Mimozemšťania útočia na hrad. Ešteže máme kapitána . Príjemné zlatisté farby, keď už v zime nie je v Bratislave sneh, aspoň tie západy slnka stoja za to.
Toto je vďačné miesto, krátko po zájdení slnka za obzor je vľavo na západe ešte deň, ale vpravo na východe už večer a na hrade sa zažína osvetlenie. Super.