Vladimir Kampf

Janko Žitniak to riskol a bez väčšieho nátlaku nám ponúkol dve videjká na posúdenie a vyslovenie názoru. Aby som v tom nebol sám, poprosil som kolegov, aby sa tiež vyjadrili a pripísali pár slov. Svoje názory vplietli do môjho základného textu. Oceňujem, že celé videjko je nakrútené na jeden záťah z ruky.

Trochu rozpačitá situácia. Po desaťročiach žurnalistickej práce sa snažím každého s kým sa stretnem požiadať, aby mi zapózoval. Tentoraz som nemohol. Viki Kollerová je jedinečná vo fotografovaní autoportrétov. A nie len v nich. Snažíš sa svojimi fotografiami aj živiť. Dá sa to?

Zhromaždenie ľudí je ideálne miesto na tréning videografa. Samozrejme, iba do chvíle, keď nejde o život alebo o techniku. Vtedy to treba radšej rýchlo zabaliť. Zabaliť to treba, pokiaľ sa niekto nechce stať slávnym odhodlaným reportérom. Ale ani to nestojí za zdravie či rozmlátený fotoaparát.

Napísal mi Ján Žitniak: „Ak môžem maličkú radu - rád by som si dlhšie vychutnal zábery z toho druhého videa (More a rieka), hlavne od 1:52, kde sa mi časy medzi jednotlivými strihmi zdajú byť prirýchle.“

Možno je škaredší, ale múdry a užívateľsky veľmi ústretový... To nám Panasonic v poslednom čase urobil viac krát pri niekoľkých modeloch. Je to TEN Panasonic Lumix DC-GH5. Na Slovensku sa mu však hovorí nežnejšie, žensky: „gehá päťka“. Ženský rod tomuto príjemnému stroju sedí oveľa viac,