Šum vo fotografii je nežiaduci vizuálny efekt, ktorý vyzerá ako zrnitá alebo bodkovaná textúra v obraze. Je to forma digitálneho "šumu" alebo rušenia, ktoré znižuje kvalitu fotografie a spôsobuje stratu detailov a farieb. Otestujte, ako je na tom váš fotoaparát.
Šum vo fotografii je nežiaduci vizuálny efekt, ktorý vyzerá ako zrnitá alebo bodkovaná textúra v obraze. Je to forma digitálneho "šumu" alebo rušenia, ktoré znižuje kvalitu fotografie a spôsobuje stratu detailov a farieb.
Pri nastavení vysokého ISO (citlivosti senzora fotoaparátu) sa zosilňuje elektrický signál zo senzora, ale spolu so signálom sa zosilňuje aj šum.
Menšie snímače (napríklad v smartfónoch alebo lacnejších fotoaparátoch) majú tendenciu generovať viac šumu, pretože majú menšie pixely, ktoré zbierajú menej svetla.
Pri dlhších časoch expozície sa na snímači môže nahromadiť viac elektrického šumu.
Snímač fotoaparátu dáva najlepšie výsledky pri základnej citlivosti ISO. Niekedy musíme ale nastaviť aj vyššie citlivosti, ktoré sprevádza výraznejší šum. Aj za dobrých svetelných podmienok sme niekedy nútený citlivosť zvýšiť, napríklad pri fotografovaní pohybu krátkym časom, pri použití menej svetelných objektívov. Najčastejšie je to ale za zlých svetelných podmienok. Ak je to možné, snažíme sa používať statív alebo objekt prisvetliť. Ak to nejde, prirodzene musíme zvýšiť citlivosť.
Luminančný šum: Je to jasová zložka šumu. Tvorí ekvivalent filmového zrna. Niektorím fotografom dokonca nevadí.
Farebný šum (Chrominance noise): Vytvára farebné škvrny alebo bodky, ktoré sú najviac viditeľné v tmavších častiach fotografie. Táto zložka šumu je výrazne potlačovaná. V minulosti robila fotografom veľké problémy.
Vnímanie šumu je individuálne. Každý má svoju hranicu, kedy považuje šum za príliš veľký. Záleží aj na aplikovaní fotografii. Na veľkej obrazovke monitora, pri 100% priblížení, uvidíte šum zreteľne, ale na malej vytlačenej fotografii, či na soc. sieťach bude výrazne menší.
Poznámka: Osobne považujem za hranicu využitia citlivosti takú hodnotu ISO, kde šum prevláda nad obrazovou zložkou.
Miera šumu závisí na snímači fotoaparátu, nastavenej citlivosti, ale aj za akých svetelných podmienok fotografujeme. Mali by ste zistiť, ako sa správa snímač vášho fotoaparátu, aby ste spoznali jeho limity.
Poznámka: Na internete nájdete aj laboratórne testy vplyvu citlivosti na šum. Osobne ich považujem za orientačné, práve preto, že sú laboratórne. Skôr ako zistenie hranice použiteľnosti ISO zisťujem, ako si vedú navzájom rôzne fotoaparáty.
Pri fotografovaní pohybu, či použití veľmi dlhých teleobjektívov, sa niekedy nevyhneme použitiu vyššej citlivosti ani za dobrých svetelných podmienok. Dobre to poznajú napr. fotografi vtákov, kde pri „letovkách“ potrebujete čas okolo 1/2500 s. Amatérske superteleobjektívy majú svetelnosť f/5,6-6,3, niektoré až f/8, či dokonca f/11. Aj pri krásnom slnečnom počasí potom môže vychádzať citlivosť ISO 1600, či dokonca ISO 6400.
Pre testovanie som zvolil scénu, na ktorej sa nachádza výrazná textúra, ale aj hladká plocha. Môžem tak posúdiť charakter šum na rôznych častiach obrazu. Postupne exponujem zábery v celom rozsahu citlivosti.
Séria testovacích fotografii nasnímaných za dobrých svetelných podmienok.
ISO 10000 je u môjho fotoaparátu použiteľné.
Pri fotografovaní za dobrých svetelných podmienok je šum menší, ako za zlých, pri rovnakej citlivosti.
Vyššiu citlivosť potrebujeme, ak nemôžeme použiť statív, alebo prisvetlenie. Napríklad pri fotografovaní v kostole, fotení športu v interiéri atď.
Zvykol som si porovnávať šum pri zlých svetelných podmienkach na záberoch interiéru kostola. Sú v ňom svetlejšie i tmavšie časti a práve v takýchto podmienkach musím často použiť vyššiu citlivosť. Postupne exponujem zábery v celom rozsahu citlivosti.
Poznámka: Ak korigujete podexponované fotografie, objaví sa v nich šum, aj pri nízkych citlivostiach. Väčšinou zodpovedá tomu, o koľko EV ste museli fotografie korigovať.
Séria testovacích fotografii nasnímaných za zlých svetelných podmienok.
U väčšiny fotoaparátov je použiteľná aj najvyššia citlivosť štandardného, nie rozšíreného, rozsahu.
Miera šumu nie je homogénna, čo sa týka fotografie. Šumu je viac v tmavých partiách, ako svetlých.
Prakticky od vzniku komerčnej digitálnej fotografie tu máme snahu o potlačenie šumu pomocou postprocesingu. Dnes v každom fotoaparáte a každom programe pre spracovanie fotografie nájdete funkciu na potlačenie šumu. Vo fotoaparáte je to v prípade fotografovania do formátov JPG, HEIF a TIFF. Tradičné spôsoby odšumovania vedú k nie príliš uspokojivým výsledkom. Na fotografiách sa strácajú jemné detaily, vyzerajú ako vyžehlené.
Pred niekoľkými rokmi sa ale odšumovanie výrazne inovovalo, vďaka použitiu AI. Je to jednou z najvýznamnejších zmien v spracovaní fotografii. Programy ako DXO PureRaw, Topaz Denoise, či Lightroom dokážu až neuveriteľne eliminovať šum, len sa minimálnou stratou detailov. Ak vám šum na fotografiách prekáža, mali by ste do postprocesingu zapojiť odšumovanie pomocou AI. Ak tak urobíte, prestanú vás testy a porovnávania šumu zajímať.
Odšumovanie pomocou AI mení hru v boji proti šumu. ISO 25600, pred a po odšumení pomocou AI.
Cieľom nášho testovania bolo, aby ste spoznali váš fotoaparát, ako sa jeho snímač správa v rôznych svetelných situáciach. Teraz by ste mali stanoviť hornú hranicu citlivosti, cez ktorú úž nie ste ochotní ísť, pretože je pre vás úroveň šumu až príliš veľká. Platí to, ak nepoužívate pre odšum ovanie AI.
Niekomu šum neprekáža. Ak je monochromatický, pôsobí podobne ako filmové zrno. Osobne odporúčam fotografie odšumovať pomocou AI. Počas fotografovania používate rôzne citlivosti s rôznou mierou šumu. Odšumenie pomocou AI homogenizuje celú sériu fotografii. Ak chcete mať fotografie viac analógové, použite funkciu pridanie efektu filmového zrna. Máte ho pod kontrolou.
Odporúčané články:
Otestujte šum vášho fotoaparátu (1)
Fotosúťaž Pro.Laika fotograf roka 2025: 7. kolo - Doprava (1)
Canon RF 100mm F2.8L Macro IS USM (2)
Sony predstavuje RX1R III: vlajkovú loď prémiových kompaktných fotoaparátov (3)