Telekonvertor Nikon Z TC-2,0x

Telekonvertory majú dve dôležité funkcie. Dostanú nás ďalej – priblížia vzdialené objekty svojím násobkom a to je ich primárna funkcia.

No zároveň nás dostanú aj bližšie k blízkemu predmetu, teda ak sú postavené tak, že nepredlžujú minimálnu vzdialenosť zaostrenia objektívu, s ktorým sa používajú. Takzvané zväčšenie objektu sa rovnako násobí koeficientom telekonvertora. Ak by sme mali objektív s mierkou zobrazenia na minimálnej zaostrovacej vzdialenosti 1:2, pri použití telekonvertora 2x by sme s ním dosiahli reálne makro zobrazenie 1:1.

Telekonvertory Nikon Z nemajú vplyv na minimálnu vzdialenosť zaostrenia, a preto ich môžeme využiť aj na priblíženie sa k detailu. Ja som pri teste dvojnásobného telekonvertora používal objektív NIKKOR Z 70 – 200 mm so svetelnosťou f/2,8. Výsledné ohnisko takejto kombinácie bolo 140 – 400 mm so svetelnosťou f/5,6. Nenásobíme totiž len ohniskovú vzdialenosť, ale telekonvertor má vplyv aj na svetelnosť objektívu. Tá sa pri dvojnásobnom konvertore zvyšuje o dve nové čísla, takže z maximálnej clony f/2,8 sa stáva f/5,6.

Telekonvertor nám umožňuje používať objektív 70 – 200 mm ako reportážny vysokosvetelný objektív, prípadne ako portrétny objektív. V kombinácii s telekonvertorom je to už teleobjektív vhodný na fotografovanie živej prírody. A to je dôvod pre ich existenciu. Zakúpite si objektív, ktorý použijete na jeden účel a s telekonvertorom na druhý žáner. Samozrejme ak nevyužijete svetelný zoom 70 – 200 mm, môžete rovno stiahnuť napríklad po objektíve NIKKOR Z 100 – 400 mm f/4 – 5,6. Nemal som ešte možnosť otestovať tento výkonný teleobjektív, a preto neviem porovnať výstup z neho s výstupom druhého objektívu s telekonvertorom. Preto v tejto recenzii popíšem iba ako sa mi pracovalo s jednou kombináciou.

Spracovanie a dizajn

Telekonvertor Nikon Z TC-T2x je kvalitne vybudovaný, celokovový a s optickou konštrukciou, ktorá obsahuje aj jeden asférický člen pre lepšiu ostrosť a potlačenie chromatických aberácií. Jeho predná optická sústava vyčnieva z plášťa, a preto je nutná obozretnosť pri manipulácii a pri nasadzovaní telekonvertora na objektív. Určite si pred použitím overte aj kompatibilitu vášho objektívu s konkrétnym telekonvertorom, aby sa nestalo, že tieto vyčnievajúce šošovky budú kolidovať s optickou konštrukciou objektívu.

Ak sú telekonvertor a objektív kompatibilné, potom len stačí telekonvertor upevniť na fotoaparát a na telekonvertor potom upevniť objektív a môžete fotografovať rovnakým spôsobom akoby ste mali nasadený samotný teleobjektív.

Zaostrovanie

Zaostrovanie tohto komba bolo v drvivej väčšine prípadov úplne rovnaké, ako samotného objektívu NIKKOR Z 70 – 200 mm. Iba v kritických situáciách, napríklad pri fotení zavčas ráno pred východom slnka, alebo večer po západe slnka bolo cítiť, že predsa len na senzor, v ktorom sú implementované zaostrovacie body dopadá menej svetla a autofocus dlhšie hľadal to správne zaostrenie. Akonáhle však bolo na oblohe slnko, alebo keď svitalo, autofocus bol rýchly a spoľahlivý. Je to jednoducho fyzikálnej pravidlo. Pri nízkej hladine osvetlenia majú svetelnejšie objektívy výhodu v konzistentnejšom zaostrovaní.

Optická kvalita

Optická kvalita kombinácie dvojnásobného telekonvertora a profesionálneho svetelného zoomu je, podobne ako zaostrovanie, takmer identické ako samotného objektívu bez telekonvertora. Smelo môžete používať aj plne odclonený objektív na clone F5,6. Na tejto úplne otvorenej clone má kombincia o chlp slabší mikrokontrast, ale citlivou úpravou v editore sa dá dotiahnuť na špičkovú úroveň. Akonáhle pricloníte na clonu F6,3 a viac, dosiahnete vynikajúcu kresbu aj mikrokontrast. Najlepšie kresba sa potom pohybuje okolo clony F8.

Nespozoroval som ani nijaké problémy pri fotografovaní v protisvetle, ani so slnkom v priamom zábere. Telekonvertor Nikon Z TC-2,0x v kombinácii s použitým objektívom vykazuje jemnú chromatickú aberáciu na tých najkontrastnejší hranách, ale tá sa dá jednoducho fixnúť v každom lepšom editore. Pri priclonení na clonu F6,3 sa stráca.

Stabilizácia, ako fotoaparátu tak aj objektívu, naďalej perfektne spolupracuje a z ruky môžete vyhotoviť ostré snímky s časom až 5,5x dlhším ako bez použitia stabilizácie. Pri takomto snímaní na diaľku je skôr problém pohyb samotného objektu, pretože takýmto teleobjektívom snímate väčšinou živé objekty.

Rovnako obrovský vplyv na to, či je obraz ostrý, má termické vlnenie vzduchu. Jednoducho snímate už na takú vzdialenosť, že vrstva nahriateho vzduchu nad zemou je dostatočne silná na to, aby vám vlnením ovplyvnila výsledný obraz. Ak je vlnenie vzduchu čo i len trošku výraznejšie, v obraze budete mať zníženú ostrosť alebo dokonca zdeformované objekty. Vlnenie vzduchu je totiž ďalším nedokonalým optickým členom cez ktorý sa obraz dostáva k vám do objektívu a do fotoaparátu. Skúsení fotografi divokej prírody preto vedia, že dlhé ohnisko neznamená vždy výhodu a výhru v podobe super ostrej fotky vzdialeného živočícha. Vo väčšine prípadov platí, že kvalitnejšia fotografia vznikne na kratšiu vzdialenosť s kratším objektívom. To si samozrejme vyžaduje špeciálne postupy na to, aby ste sa k divokej prírode priblížili – maskovanie, kryt a ďalšie postupy, ktoré využívajú wildlife fotografii. To je ale téma, ktorá do tejto recenzie síce tematicky patrí, ale nehovorí nič o kvalite objektívu alebo telekonvertora. Fotky určite povedia viac.

Nech sa páči nahliadnite do galérie fotografií, ktoré som vyfotil v národnom parku Hortobágyi a v miestnom safari. Za seba môžem túto kombináciu teleobjektívu a telekonvertora odporúčať, zvlášť ak samotný objektív využijete tak ako ja na portréty alebo reportáž. Je možné, že ak chcete iba extrémny teleobjektív na divokú prírodu, viac vám bude vyhovovať teleobjektív NIKKOR Z 100 – 400 mm.