Výpravy za svetlom III – Jesenné prírodné divadlo s názvom jelenia ruja

Chvíľu som rozmýšľal, či budem pokračovať ďalším článkom v sérii ako fotiť wildlife, alebo zvolím vysoko aktuálnu tému v tomto období a napíšem niečo o jelenej ruji a jej fotografovaní. Rozhodol som sa pre tematický článok a verím, že Vás poteší a zaujme.

Od polovice septembra takmer každému wildlife fotografovi začína búchať srdce a tento „ošiaľ“ trvá minimálne do konca septembra. Jeseň je vo všeobecnosti pre mnohých fotografov obrovským lákadlom a hlavnou sezónou. Príroda hrá krásnymi farbami a ponúka nádherné scenérie. Na svoje si prídu krajinkári, fotografi svadieb využívajú farebnosť exteriéru a nám fotografom divokej prírody sa v hlavách začína ozývať to mocné "aúúúúú" . Jelenia ruja je pre mnohých vrcholom fotografickej sezóny. U nás doma už moja úžasná manželka vie, že od polovice septembra ma chytá akýsi nepokoj a nejakú tú sobotu nebudem doma a ubudne pár dni z dovolenky. Sledujem počasie, niekoľko krát kontrolujem výbavu vo fotobatohu, robím prípravy .... až nastane ten správny čas. Budík zvyčajne nastavujem na 03:15, keďže mi treba ísť asi ¾ hodinky autom a potom niečo aj pomalým krokom, za tmy na vopred vytipované miesto. Miesta mám už nejaké obľúbené a každý rok čakám, či prinesú nejakú fotografiu alebo či zážitok.

Jelenia ruja má niekoľko špecifík, ktoré ovplyvňujú aj samotné fotografovanie.

V prvom rade je to počasie. Aby bola ruja „hlučná“ a jelene sa pekne ozývali, majú radi chladné a jasné počasie. Teplo, sychravo a vietor im veľmi nevyhovuje a vtedy je ručanie slabšie, ruja má tichú podobu. A to je aj obrovská nevýhoda pre fotografa. Ruja je výnimočná aj v tom, že máte jedinečnú príležitosť, presne lokalizovať jeleňa, porozmýšľať ako sa k nemu dostať, alebo zistiť ako zvykne chodievať a čakať ho už za tmy pripravený. To sa ale dá iba vtady, keď sa hora ozýva silným ručaním. Pri tichej ruji chodením viac vyplašíte ako pofotíte. Čiže ak sú teploty okolo nuly, malá oblačnosť a slabý vietor, je takmer isté, že jelene budú parádne ručať. Treba sa samozrejme na chladné počasie dobre pripraviť, aby sa človek mohol sústrediť na fotografovanie scény a nie zaoberať sa tým, ako mu je zima. Veľmi dobre na ruji poslúži v druhej časti spomínaný bublifuk, alebo zapaľovač. Kontrola smeru vetra je nevyhnutná, lebo darmo by ste čakali jelenice s ručiacim jeleňom, ak fúka smerom od vás, na miesto, kde máte rozložený a zamierený fotoaparát. Hukot vetra nemajú zvieratá vo všeobecnosti radi, slabšie počujú a preto aj jelene sú tichšie a menej sa ozývajú. Nechce sa im vychádzať z húštin a kľudne tam strávia aj celý deň s minimálnym pohybom. Nemajú pocit plnej kontroly a tým aj bezpečia, tak sú radšej ticho. Svoje postavenie tu má aj hmla. Tá môže dodať fotografii atmosféru, čarovnosť a výnimočnosť. Ak je silná je skôr na škodu ako na úžitok. Akoukoľvek hmlou výrazne znižujete technickú kvalitu fotky a prekreslenie detailov. Každopádne hmla sa neodmysliteľne s rujou spája a je jej súčasťou. Pri prudkých ochladeniach s ňou treba počítať hlavne v oblasti lúk a polí.

Ďalším špecifikom a prínosom ruje je, že vidíte a počujete nepomerne viac jeleňov ako v akúkoľvek inú dobu počas roka. Platí zásada, že kde sú jelenice , tam sú aj jelene. Ak teda viete kde zvyknú chodiť jelenice, v septembri ich určite budú nasledovať jelene. Tie doteraz žili kamarátskym životom spolu s inými jeleňmi, na krátku dobu sa však z nich stanú nepriatelia. Niekedy sú to súboje na život a na smrť a môže sa stať, že pre niektorého jeleňa sa ruja stane osudnou. Zachytiť zblízka súboj dvoch statných jeleňov by chcel určite každý, navyše je to veľmi silný zážitok, ak sa to odohráva vo vašej blízkosti. S jelenicami zvykne byť jeden hlavný jeleň, ktorý sa stará o svoju čriedu jeleničiek a má ju pod kontrolou. Veľkosť čriedy jeleníc môže byť rôzna. Tento rok som videl staručkého jeleňa, ktorý mal už len jednu jeleničku a tá mu stačila a tú si dokázal uchrániť. Na druhej starne som videl a odfotil hlavného jeleňa, ktorý mal stádo 39 jeleníc. Mal však aj konkurenciu. Na jelenice majú zálusk aj iné jelene, tzv bočáky. Bočné jelene sa snažia niečo z čriedy uchmatnúť hlavnému jeleňovi. Sú to zvyčajne mladé jelene a často zvádzajú medzi sebou súboje a bitky. Často sa správajú ako duchovia, v úplnej tichosti sa zrazu objavia pred Vami, alebo z boku , veľakrát veľmi blízko, nepozorovane. Treba si dať na to pozor, aby sa Vam nepodarilo ich splašiť. To plati aj pre všade sa motajúce jelenice. Rýchlo utekajúci a prudko odskakujúci jedinec so sebou strháva dav a všetko sa tak končí. Pri veľkom množstve jeleníc, je aj veľa bočných jeleňov.

Je potrebné sa pripraviť aj na samotný terén a prostredie. Pripravte sa na to, že pôjdete na miesto po tme, a aj ďalej, ak sa budete pohybovať po skončení čakania a situácia si vyžiada presun. Je dobré nájsť si pekný vyčistený chodníček, po ktorom budete komfortne kráčať. Prípadne si ho vyčistiť 1-2 týždne skôr od konárikov a prekážok. Niekedy naozaj stačí, že stúpite na konárik, ten v tichu lesa praskne a vy ste skončili. Ak čakáte niekde na okraji lúky, pripravte si miesto na sedenie, pozapichujte si oko seba konáriky dobre sa zamaskujte. Fotky sú krásne vtedy, keď zachytia to čo sa deje okolo Vás. Neprišli ste tam predsa preto, aby ste urobili jeden záber ako zviera na Vás pozerá a po prvom cvaknutí, alebo spozorovaní splašene odskakuje a dáva sa na útek.

Sú veci, ktoré si viete pozrieť a pripraviť sa na ne. Sú však aj také, ktoré Vás môžu prekvapiť. Máte pozreté počasie, pripravený ľahký prírodný kryt, nachystaný batoh a vybraté miesto. Ale neviete, či práve Vaším miestom neprešli vlky a je tam ticho, či tam po blízku nečaká poľovník a z hľadiska bezpečnosti radšej odídete preč alebo sa otočí vietor a všetko sa končí. Niekedy príde jeleň veľmi skoro a pohľad na expozimeter vás dostáva do zúfalstva. Môže ísť jeleň krásne na Vás, ale keď už je na tu správnu vzdialenosť, zachádza do kríkov, postaví sa za najhrubší strom, alebo zaľahne vo vysokej tráve. Inokedy zlyhám proste ja sám ako fotograf.

Aj pre tieto veci je každý rok a aj každý deň fotenia iný a výnimočný. Tento rok sa u mňa niesol hlavne v duchu krásnych zážitkov a smoly pri fotení. Pár fotiek sa mi však podarilo urobiť a tak ich spolu aj s fotkami z iných rokov pridávam sem. Verím, že vás mnohých motivujú a zároveň pozvú na najkrajšie jesenné divadelné predstavenie, ktoré má stále iný scenár, ale vždy ho režíruje samotná príroda. A preto je také nádherné, výnimočné a neopakovateľné.