Aj napriek tomu, že prípravy prebiehajú hlavne doma a často narýchlo, je táto fáza a jej dôslednosť nevyhnutná na úspech v samotnom teréne. Ťažko by ste niečo odfotili, ak nemáte založenú kartu vo foťáku. Tieto slová znejú možno trocha nadnesene, ale je to moja životná skúsenosť. A kdeže je lepšie sa poučiť na cudzích chybách, tak v nasledujúcich riadkoch si prejdeme, na čo by wildlife fotograf nemal zabudnúť, kým vyrazí von. Je mi jasné, že tí čo voľnú prírodu fotia, budú niektoré veci poznať a berú ich automaticky, ale našu stránku číta aj mnoho amatérov a začínajúcich fotografov, preto pôjdeme pekne od začiatku. Verím že Vám niektoré rady a tipy pomôžu zefektívniť vašu fotografickú prácu.
Fázu príprav by som rozdelil na dve časti, a to na časť technickú, ktorá prebieha hlavne v prostredí domova a potom samotná príprava v teréne, na mieste, kde sa bude fotiť . Dnes si povieme, čo je súčasťou technickej prípravy.
Zahŕňa hlavne kontrolu a pripravenosť samotného fotoaparátu, objektívov a príslušenstva. V mojej expedičnej výprave nesmie chýbať statív, diaľková spúšť, náhradná batéria, niekoľko kariet a maskovanie. Ak vyrážame na dlhšie, zíde sa nejaké jedlo a hlavne voda. Dehydrovaný fotograf nie je dobrý fotograf, nehovoriac o tom, že dehydratácia môže byť nebezpečná. Dobrými pomôckami sú bublifuk a drevené štipce. Bublifukom veľmi jednoducho zistíte smer vetra a drevené štipce pomôžu pri upevnení maskovania, konárov. V batohu mám tiež vždy nejaké náhradné oblečenie pre prípadne výkyvy počasia. Niektoré veci nemusíte vôbec použiť, ale je vždy lepšie ich mať ako nemať. Často sa vrátim bez jediného záberu (buďte pripravení aj na taký scenár) a nepotrebujem ďalšie karty ani náhradnú batériu. Inokedy sa zadarí a karta sa zapĺňa.... Pre mňa je vrcholom spokojnosti, keď mám na karte dobrý zaber a už len sledujem správanie a život okolo mňa, prípadne sem tam cvaknem, keď sa deje niečo výnimočné. Treba však povedať, že takýchto chvíľ nie je veľa a o to viac si ich človek váži. Zachytiť prirodzené a zároveň netradičné správanie (emotívne, či nežné momenty zo zvieracej ríše) je túžbou každého wildlife fotografa.
Drvivá väčšina mojich fotografií je zo statívu a musím priznať, že sa mi asi dvakrát podarilo zabudnúť ho doma, aj keď som cestoval ďaleko. Tá bezradnosť a demotivácia je potom príšerná. Odvtedy si na to dávam naozaj pozor. Obdobie, keď som sa túlal s foťákom v ruke a hľadal, približoval sa a sledoval, čo sa kde dá odfotiť, je už za mnou. Treba povedať, že väčšina tematicky a technicky kvalitných fotografií vzniká z pevných, dobre zamaskovaných pozícií, nie z behania po lúke. Nedá sa podľa mňa ani fotografovať systémom, čo stretnem, to odfotím. Mám na mysli fotografovanie z pohľadu vzniku kvalitnej, oku lahodiacej fotografie a fotografovanie s kvalitatívnym rastom samotného fotografa. Myslím, že je cieľom každého fotografa či nadšenca posúvať sa dopredu a dosahovať stále obsahovo a technicky kvalitnejšiu fotografiu. Kvalitný statív má potlačiť chvenie a pohyb. Váš pohyb, nie pohyb zvieraťa. Veľa objektívov na wildlife fotenie je väčších rozmerov a sú ťažšie. Je takmer nemožné ich udržať dlhodobo počas čakania v ruke bez pohnutia. Časť práce za vás urobí stabilizátor, ale statív je o komforte fotenia a o fotkách ostrých „ako britva“. Statívov je dnes veľa, pre niekoho je dôležitá cena, pre niekoho váha... Ja používam karbónové nohy a fluidnú pákovú hlavu. Karbónový statív som už veľakrát ocenil, bola to veľká zmena oproti klasike, hlavne pri mojich častých výstupoch a dlhých chôdzach v horách. Fluidná hlava je geniálna vo svojom jemnom a plynulom pohybe, aby ste nerušili, prípadne nevyplašili zver, hlavne vtáctvo.
Pre ostrosť snímky a tiež aj kvôli komfortu si už neviem predstaviť fotenie bez diaľkovej spúšte. U mňa je to spotrebný materiál, pár som ich stratil v lese, položil niekde a zabudol. Dlho som používal len káblové spúšte, ale teraz som veľmi prišiel na chuť rádiovým. Neobmedzuje ma kábel, akurát si musíte dať pozor, aby sa vám nevybili baterky J. Diaľková spúšť eliminuje chvenie, ktoré vzniká pritlačením prsta na spúšť. Je naozaj veľký rozdiel, keď fotíte s diaľkovým ovládaním a bez neho. Dôležité pre ostrosť snímky je nedotýkať sa ani nôh statívu, lebo vtedy dochádza k chveniu a miernemu zneostreniu obrazu. Stáva sa mi, že niekedy opriem svoje nohy o nohy statívu a je to cítiť. Človek si to uvedomí, ale ak už nie je možnosť zopakovať záber, môže to byť veľká škoda.
Maskovanie má rôzne podoby a na trhu je veľký výber maskovacieho oblečenia, maskovacích fotostanov a pomôcok. Je úplne jedno, akú formu maskovania si zvolíte, ak splní účel. Tým by malo byť vaše krytie, prípadná možnosť pohybu bez vyrušenia a samotná možnosť fotenia pri príchode zvieraťa. V jednoduchosti niekedy môže postačiť len maskovacia sieť a dobrá pozícia, inokedy treba stabilný kryt , na ktorý si už zvieratá časom zvykli. Závisí to od druhu, ktorý sa chystáte fotiť. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vtáctvo, ktoré sa často fotí na krátku vzdialenosť a dravce (myšiaky, orly či jastrab), vyžadujú pevný kryt. Pozorné oko dravca či tetrova vám niekedy nedovolí urobiť ani centimetrový pohyb objektívom. Treba dbať na to, aby ste v kryte mali tmu, lebo orol dokáže odletieť, keď zbadá žmurknutie vášho oka pri hľadáčiku cez veľké sklo objektívu...
Inokedy, keď plánujete aj nejaký jemný presun, treba mať maskovacie oblečenie. Hejkaly, maskovacie siete, maskovacie návleky sa vyrábajú v rôznych farbených prevedeniach na konkrétny tip lesa či ročné obdobie. Pekným príkladom môže byť profilová fotka môjho kamaráta Jakuba Mroceka na týchto stránkach J . Pri oblečení je dôležité skryť si holé časti tela , hlavu a zrak.
Fotostany s vďačnosťou používam ako prenosný kryt. Ten samozrejme ešte zamaskujem prírodným materiálom, ako sú vetvičky, tráva a to čo okolie ponúka. Jeho obrovskou výhodou je takmer okamžitá pripravenosť po rozložení a rýchle zloženie a aj manipulácia s ním. Samotne rozloženie aj s prírodným zamaskovaním, priviazaním pár konárikov, a zahádzaním listami zvládnete za pár minút. Moja osobná skúsenosť je, že veľmi vysoké stany sú menej tolerované ako nižšie. Úspešne som ich použil pri fotení danielej ruje , pri fotení rybárika a včelárikov. Jeho použitie má veľmi široké uplatnenie.
Zameraním a pripravením sa na určitý druh, poznaním jeho správania a bionómie máme väčšiu pravdepodobnosť zhotovenia kvalitnej fotky. Týmito slovami sa nechcem nikoho dotknúť, ani netvrdím, že iným, ako takýmto spôsobom, nemôže vzniknúť dobrá fotka. Sú však druhy, hlavne vtákov ale aj niektoré cicavce, ktoré sa dajú odfotiť jedine z krytu alebo pomocou maskovania. Takmer nemožné je vyfotiť samčeka rybárika ako podáva samičke rybku na vyjadrenie svojej priazne, ak budete len chodiť okolo rieky, alebo len tak sedieť na jej brehu.
Ako súčasť technickej prípravy by sme mohli krátko spomenúť aj voľbu správneho objektívu. Ak si to vyžiada diskusia, môžeme sa tejto téme venovať neskôr samostatne. Je to nekonečná a dlhá téma s množstvom diskusií a ja sám mám problém jednoducho odpovedať na častú otázku: „Aký objektív si mám na wildlife kúpiť?“ Technický pokrok umožnil výrobu nových kvalitných objektívov za prijateľnú cenu a dostupnú pre mnohých. Prichádzajú univerzálnejšie zoomy s dlhým ohniskom, umožňujúce veľké priblíženie. Rozsahy v rozmedzí 120-400mm, 150-500mm, 200-500mm a iné sú veľmi obľúbené. Väčšinou sú stabilizované a ich váha okolo 1,5-2kg poteší každý chrbát. Nevýhodou sú premenlivé a slabšie svetelnosti. Urobia dobrú prácu, ale technicky, hlavne v hraničných hodnotách sú obmedzené. Veľmi dobrou voľbou sú kompaktné pevné 300-ky/400-ky s konštantnou svetelnosťou f4, či f5,6. Sú konštrukčne tak jednoduché, že pri nízkej váhe dosahujú vysoký optický výkon a rozlíšenie objektívu aj pri plne otvorenej clone. Dokonca aj s priloženým konvertorom je strata kresby takmer nepostrehnuteľná. Navyše sú stále v normálnej cenovej hladine. Pevné ohniská majú krajší bokeh, lepšiu kresbu. Prím si vždy budú držať super teleobjektívy s vysokou svetelnosťou a stabilizáciou. Ponúkajú brilantný výkon, nádhernú ostrú kresbu od okraja po okraj . Ich cena je však vysoká a veľakrát je to životná investícia. Nosiť dlhšie pevnú 600-ku, či 15kg zoom 200-500 f2,8 tiež nie je úplne najjednoduchšie :-).
Technická príprava nemusí zabrať veľa času. Rýchlo si ju človek osvojí a stane sa rutinou. Aj napriek tomu je veľmi dôležitá a neoplatí sa na niečo zabudnúť. Budem rád ak sa v diskusii vyjadríte k obsahu, posuniete svoje skúsenosti, aby sme sa navzájom obohatili. Prajem Vám aby Vaše batohy obsahovali čo treba a na kartu pribúdali krásne fotografie. Nabudúce už vyrazíme s pripraveným batohom do terénu. Teším sa na ďalšie online fotostretnutia s vami! :-)
Svadobná fotografia s Frankom Štabrilom (1)
Fotografujeme Bielu noc (1)
Fotosúťaž: Pro.Laika fotograf roka 2024 - 9. kolo - Farby Jesene (2)
Fotosúťaž: Portrét mobilom (10)