Rozbláznení rohatí

Pozeral na rohatých a rozmýšľal, ako na nich. Ako ich na ťahu mestom odfotiť tak, aby bolo z obrázkov jasné, že sú v divokom pohybe?

Pohybový efekt je skvelá zábavka. Chápem, ak je nejaký konzervatívny fotograf z takéhoto prístupu v rozpakoch a nepáči sa mu, ale ak sa podarí, môže na diváka zapôsobiť. Mám ho rád.

Na pohybový efekt treba okrem fotoaparátu aj blesk. V predajni a internetovom obchode PROlaika si každý príde na svoje. Stačí si vybrať podľa značky. Nikon, Canon, Sony, Fuji, Panasonic a Olympus.

Rohatých na pouličnej akcii v rakúskom Grazi som fotil v decembri roku 2017. Tento rok som bol odhodlaný vybrať sa za nimi do Álp do dedín, ale pandémia je riadna hnusoba a skrížila mi veľa fotografických plánov.

Milujú ich!

Rohatých krampusov a perchtov sú plné Alpy. Rovnako ako ich behov, pochodov či vystúpení mestami a dedinami. Obe tieto postavy majú spoločný rodokmeň, v ktorom bolo aj niekoľko ďalších, dnes už takmer zabudnutých postáv ľudovej fantázie.

Spred konca 16. storočia nie je o krampusoch či perchtoch žiadna písomná zmienka. To neznamená, že by predtým neboli. Od polovice 17. storočia už existovala ich tradícia na rádových školách. Čosi ako biskupský festival. Vyzdobené vozy sprevádzali masky čertov a zvieracích masiek ako sprievod svätého Mikuláša. Ten dobrých odmeňuje a zlých si berú do parády práve čerti.

Istý čas bol akciou na rádových školách, inokedy s ním mala cirkev problém a ich tmolenie sa ulicami a strašenie detí zakázala.

Vyzerajú strašne, ale báť sa ich netreba. Pred niekoľkými rokmi sa začali špacírovať aj ulicami Piešťan. Prvý pochod čertov pobúril najmä zástupcov katolíckej cirkvi a ďalších bojazlivých puritánov. Nikto ich síce nenútil ísť medzi čertov, ale oni sa snažili dosiahnuť, aby vôbec neexistovali. Vraj je to velebenie zla, nabádanie detí pozerajúce filmy plné krvavých scén k tomu, aby sa v nich prebudili hrôzostrašné pudy. Našťastie ich pobúrenie a protesty neuspeli. Čerti každý rok pochodujú aj Piešťanmi.

Videl som český dokument venovaný čertom. Akási cudzinka so zlou češtinou v ňom ustráchane a depresívne spomínala, ako sa po prvom stretnutí s takýmito príšerami dostala do psychického vypätia, z ktorého sa nedokáže spamätať. Film filozofoval o tom, čo takáto skúsenosť urobí s deťmi. Ak by to bola až taká hrôza s nešťastnými následkami, tak súčasní Rakúšania musia byť čertmi totálne zdevastované existencie. Krampusi a perchti sú ich detstvom, junošstvom, dospelosťou aj starobou. A milujú ich!

Ako na to

Zo skúseností je jasné, že počas ťahu mestom budú krampusi a perchti často v takej tme, že aj v hľadáčiku bude ledva vidno, čo sa deje. K tomu kopa protisvetiel, ktoré zblbnú automatiku expozície aj zaostrovania. S tým všetkým sa treba zmieriť a vybabrať s tým.

Na to, aby pohybový efekt fungoval, treba tmavý motív (postavu) na pozadí, ktorého súčasťou sú aspoň nejaké svetlá alebo niečo osvetlené.

V prvom rade nasadiť blesk na fotoaparát a nastaviť manuálny režim na fotoaparáte. Expozičný čas 1/15 sekundy a dlhší. 1/8, 1/4...

Clona: Ja som si na krampusov a perchtov trúfol s 2,8, ale začiatočníkom odporúčam 4. Prečo? Lebo tmavý motív s kopu svetlých bodov a svetlejších prvkov v pozadí spôsobujú, že automatické zaostrovanie uteká kade tade, kde mu to práve vyhovuje. Stačí si precízne manuálne predostriť približne do metra a pol a ďalej nič neriešiť.

Ideálne ISO medzi 200 až 800, podľa výkonu či „nevýkonu“ blesku, aby stíhal v pohode nabíjať. Pri blesku platí, že si s chuťou cucne energie. Lacné baterky z obchodnej siete, napríklad s nápisom super power energy, 8 kusov za 2,50, je perfektná voľba pre hazardérov. To by som nerobil. Aj keď... Pokušenie ušetriť je silné. Už som naň niekoľkokrát doplatil.

Pre tých, ktorí majú tendenciu na manuálne ostrenie neustále siahať a kaziť si tým pohodu nutkaním stáleho preostrovania, odporúčam lepiacu pásku a prstenec ostrenia po nastavení jednoducho prelepiť. Funguje to. Pri clone 4 a predostrení približne na meter a pol je jasné, že pri použití širokého objektívu budem mať motív celkom isto ostrý od metra do piatich metrov. Viac nepotrebujem.

Mať blesk v manuálnom režime je ďalšia prozreteľnosť. Stačí ho raz nastaviť na vzdialenosť, v ktorej bude motív vo väčšine prípadov. To je od metra do dvoch. Basta. Opäť nič viac neriešiť.

Potom už len začať. Vopchať sa medzi čertov a fotiť.

Robiť obrázky s takýmto pohybovým efektom funguje trebárs aj na anjeličkov a zaujímavo môže vyzerať atiež pri fotení na diskotéke či počas akcií v tme a šere s nejakými svetelnými prvkami v pozadí.

Nakoniec to najdôležitejšie. Na vytvorenie pohybového efektu je dôležité včas strhnúť fotoaparát alebo ním pri stlačení spúšte prudko otočiť či pohnúť zo strany na stranu. Je to vec zvyku.