Zaujímalo vás niekedy, ako sa nejaká súčasť vašej foto výbavy vyrába? Z akých dielov, ako a kde sa kompletuje, balí … Niektorí výrobcovia fotoaparátov v minulosti zverejnili krátke dokumentárne klipy v ktorých popisujú výrobu fotoaparátov či objektívov. My sme dostali možnosť nahliadnuť do dielní, kde sa vyrábajú statívy a príslušenstvo značky Manfrotto a Gitzo.
Sú 60 roky 20. storočia a v Bassano del Grappa pôsobí taliansky foto-žurnalista Lino Manfrotto. Jeho náplňou práce nebola len reportážna fotografia, ale aj ateliérové fotografovanie portrétov, produktov, atď. Štúdiová výbava bola vtedy ťažkopádna a pri práci sa ňou zle manipulovalo. Lino si preto začal konštruovať vlastné ateliérové príslušenstvo v podobe teleskopických statívov, svoriek a iných držiakov, ktoré mu mali uľahčiť prácu.
V roku 1972 Lino Manfrotto stretol filmárskeho technika menom Gilberto Battocchio. Bol manuálne zručný a ich stretnutie bol dôležitý moment, kedy to, čo Lino navrhol na papier, Gilberto skonštruoval. V roku 1972 konštruujú prvé statívy pre svojich priateľov a kolegov v branži. Dva roky na to sa rozhoduje, že svoje výrobky chce prezentovať globálnejšie. Svoju prvú významnú zákazku získavajú od švajčiarskeho distribútora. Výrobnú dielňu si zriadili v garáži, ale veľmi rýchlo narazili na výrobné limity. Po roku 1974 sú na trhu prvé ľahké štúdiové statívy a rôzne svorky, ktoré sa stali hitom (Autopole, Superclamp). V inom prevedení, ale s rovnakým princípom, sa toto príslušenstvo vyrába dodnes.
Spoločnosť pomenovaná podľa jej zakladateľa rástla a ku koncu 80. rokov minulého storočia už mali 6 výrobných závodov v Bassano del Grappa. Distribučné kanály pokrývali 140 krajín a z malej spoločnosti sa stala veľká. Tá začala priťahovať investorov a v roku 1989 bola celá spoločnosť predaná skupine Vitec Group, ktorá združuje fotografické spoločnosti po celom svete.
Dnes je Manfrotto jedna z najznámejších spoločností, ktorá vyrába príslušenstvo pre fotografov. Okrem tradičného štúdiového príslušenstva je známy výrobou fotografických statívov, statívových hláv, batohov a brašní, LED panelmi, …
Centrála spoločnosti je stále v pôvabnom mestečku Bassano del Grappa, kde okrem skvelej „Grappy“ (vínovice) majú aj pekné historické centrum s veľkým dreveným mostom, ktorý spája obe polovice.
Výroba začínala priamo v Bassane, no neskôr bola z logistických dôvodov presunutá na miesto mimo mesta, do parku, kde sídlia aj iné spoločnosti. Cesta tam bola kľukatá, miestami úzka, ale o to krajšia. Prešli sme niekoľko údolí medzi vysokými kopcami s typickými talianskymi dedinkami. Nasledovalo pár tunelov a ocitli sme sa v údolí s výrobnými halami, obkolesení kopcami.
Manfrotto sa môže pýšiť tým, že celý proces výroby má pod kontrolou. Žijeme v digitálnej dobe, takže všetko začína v počítačoch. Na to, aby sa produkt dostal do sériovej výroby, treba vyrobiť formy do ktorých sa budú jednotlivé kovové dielce odlievať. Formy sa vyrábajú priamo na mieste z oceľových monoblokov. Najprv si blok pevného kovu zoberie do parády CNC stroj, ktorý začne odstraňovať po kúskoch materiál podľa počítačovej predlohy. Neskôr majster ručne jemne ladí posledné detaily tak, aby bol finálny odliatok čo najlepší. Jediný krok, ktorý sa v komplexe nenachádza, je samotné liatie kovu. Tento krok zabezpečuje zlievareň, do ktorej sú dopravené formy z výroby.
V zlievarni sa odliatky po liatí nahrubo opracujú a odosielajú späť do Manfrotta, kde v zásobníkoch čakajú na ďalšie spracovanie. V sklade sa nachádzali stovky zásobníkov. Niektoré veľké, iné vcelku malé. Záležalo na tom, aký diel v nich bol uskladnený.
Nasleduje brúsenie hrubých odliatkov. Časť robia robotické ramená, časť pracovníci. Pri našej návšteve sa opracovávali rýchloupínacie doštičky na videohlavy.
Na vešiakoch sú desiatky komponentov, všetko sa vznáša vo vzduchu a miešajú sa čierne a strieborné vešiaky. Na prvý pohľad chaos ako vyšitý, no každá trasa stropného systému má svoj zmysel. Jedna vedie do lakovne, druhá tam, kde sa farba vypaľuje, tretia na dokončovacie pracovisko. Všetko sa medzi sebou miesi, ale nakoniec dôjde do cieľa.
Pod lakovňou si väčšina z vás predstaví špinavé a smradľavé miesto. Táto bola čistá, biela a bez zápachu. Farba, čierny prášok sa pomocou elektrostatického náboja prichytával na komponentoch.
Rúrkáreň je vraj už legendárne miesto. Konkrétny dôvod som sa nedozvedel, ale bude to zrejme kvôli tomu, že kam sa pozriete, tam sú rúrky. Rúrky hliníkové aj karbónové, dlhé aj krátke, úzke aj široké … Rezacie stroje ich skracujú na potrebnú dĺžku a pracovníci ich vkladajú a lisujú do puzdier ktoré sa neskôr pripoja ku stredovej časti statívu. O kúsok ďalej sa jednotlivé sekcie do seba vkladajú a vznikajú hotové statívové nohy.
Po dokončení polotovarov prichádza na rad kompletizácia, ktorá prebieha v niekoľkých halách. Každá kategória produktu má svoje vlastné pracovisko. Statívy, statívové hlavy, štúdiové statívy, príslušenstvo.
Diely vyrobené na predchádzajúcich pracoviskách sa stretávajú v jednotlivých častiach a pracovníci ich pretvárajú do hotových produktov. Pracovníci nerobia dookola to isté, ale striedajú sa. Je to lepšie nielen z dôvodu, že práca je niekedy monotónna, ale aj kvôli tomu, že sa vedia navzájom zastúpiť. Každý vie robiť všetko.
Keď je produkt skompletizovaný, zabalí sa a pripraví sa na expedíciu do centrálneho skladu. Odtiaľ potom putuje do distribučných centier, k predajcom a napokon ku vám, zákazníkom.
Nakoniec, po niekoľkohodinovej prehliadke závodu, sme sa dostali do krásneho showroomu, kde sme si jednotlivé výrobky mohli pozrieť a vyskúšať.
Dnes pozná Manfrotto takmer každý, kto sa fotografovaniu trošku venuje. Statívy ponúkajú vynikajúci pomer cena/výkon, sú pevné a vydržia aj tvrdšie zaobchádzanie. Modely 055 a 190 ponúkajú výklopný stredový stĺpik, ktorý dobre poslúži pri fotografovaní makra, detailov či produktov. Množstvo statívov a príslušenstva Mnafrotto nájdete aj na našej predajni PRO.Laika.
Workshop: Nočná fotografia s Karolom Srncom (4)
Urobte niečo naviac (1)
Portrét z nadhľadu a podhľadu (2)
Vyhodnotenie fotosúťaže „Portrét mobilom“ (1)