Reflexie

Nie a nie sa dostať na koniec, aj keď Tre cime malo byť našou poslednou zastávkou, kde sme plánovali nafotiť západ a východ slnka, tak ako i na Alpe de siusi :c) Z Alpe de siusi (Druhá foto v poradí) nás „vyhnala“ empatia voči domácim, ktorí už majú akurát potiaľto všetkých tých fotografov ktorí sa im dňom i nocou premávajú po pozemkoch. Naše útočisko sme našli na „divokom západe“, konkrétne pri jazere Lago limides (Tretie foto v poradí), kde sme boli za našu empatiu patrične odmenený krásnym slnečným prienikom cez ťažké burlivé mračná. Aj keď to bol len okamžik, vryl sa do pamäte. Z Tre cime sme sa dali taktiež na útek, a však nie preto žeby sa na nás ľudia pohoršovali, to vôbec nie. Všetci boli milý a usmievavý, ozaj je to tam skvelé(pre tých ktorí ste tam ešte neboli a nájdete si čas a chuť odporúčam). Dôvod nášho úteku boli hromy bijúce na poplach a blesky strieľajúce všade naokolo, keď k tomu pridáte aj hustý neúprosný dážď ste v aute namiesto hodiny pätnásť minút za krásnu pol hodinku. Čo teraz, …