Cez okno

Opäť sme stáli tam, kde čas meria vek skál. Neúnavné kroky nás priviedli k chate Dreizinnen Hütte v tajuplnom labyrinte Dolomitov. Naším cieľom bolo uloviť svetlo, ktoré sa rodí len v najvyšších výškach. Deň sa začal klamlivým pokojom. Obloha bola azúrová a vzduch nehybný. No hory sú nevyspytateľné. Nečakane sa zatiahlo olovenou temnotou. Zúrivá búrka pretla nebo bleskmi, hromy burácali a dážď neľútostne bičoval skaly. Útočisko sme našli v chladnom zajatí kamennej jaskyne. Sedeli sme v tme a nádej na dobrý záber pomaly umierala. V hodine najväčšej beznádeje však nastal zlom. Cez oponu mrakov prebleskli prvé lúče. Zapadajúce slnko preťalo temnotu a s triumfálnou silou udrelo do gigantických stien Tre Cime. Skaly vzbĺkli zlatým ohňom a na rozlúčku sa objavila sýta dúha. Tento mystický výjav som zachytil z ústia jaskyne. Prírodné okno dalo scenérii hĺbku a snímka sa stala súčasťou mojej série „Cez okno“ – ako dôkaz, že aj najtemnejšie búrky ustúpia svetlu.