Zdá sa to jednoduché, ale s rastúcou ponukou širokouhlých objektívov sa môže najmä menej zdatným zákazníkom ztočiť hlava.
Systém Micro Four Thirds, po slovensky Mikro Štvor-Tretinový, je mnohými zástancami čipu veľkosti políčka kinofilmu (Full Frame) zaznávaný ako menejcenný. Už predstava snímača, ktorý má len polovicu plochy zo zbožňovaného plnoformátu, je pre nich príčinou všemožných horších ukazovateľov. V praxi to ale často nie je pravda. Dokonca v určitých prípadoch je menší senzor výhodou. Cesta, ktoru sa vydali dvaja silní hráči na trhu s fototechnikou, Panasonic a Olympus, sa ukazuje ako dobré riešenie a vynikajúci kompromis medzi veľkosťou a kvalitou fotoaparátu. Obe spoločnosti vyvinuli aj objektívy, ktoré ušili presne na veľkosť čipu. Využiť je možné aj širokouhlú optiku a vyhrať sa so zaujímavými obrazovými možnosťami, ktoré ponúka.
V praxi treba mať na pamäti, že ohnisko objektívu, ktoré určuje jeho záber, tu oproti fotoaparátom na kinofilm násobíme dvomi. Napríklad: ak majiteľ štvortretinového fotoaparátu má objektív s ohniskovou vzdialenosťou 8mm, je to akoby mal „fullfrejmista“ objektív 16mm. Aspoň čo sa týka šírky záberu.
Pri fotografovaní ľudí širokouhlým objektívom treba mať dostatok odvahy. Aj napriek tomu, že takýto objektív dáva obrázkom zaujímavý až bulvárny efekt, nie je s ním život jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Širokáčik isto pomôže v stiesnených priestoroch, kde fotograf nemá kam ustúpiť. Ľudia na okrajoch záberu z toho však nebudú mať radosť. Efekt zdeformovaných úškľabkov a pokrútených tiel sa väčšinou zdá vtipný každému, len tomu zdeformovanému, pokrútenému chudákovi nie. :-)
Riešenie, ako niekoho odfotiť superširokáčom a neuraziť, je geniálne jednoduché. Stačí zabudnúť na kompozičné tretiny a zlaté rezy a umiestniť fotografovaného alebo fotografovaných priamo do stredu. Tam je skreslenie najmenšie a snímaný objekt môže byť veľmi zaujímavo a príjemne umiestnený v obrovskom priestore.
Mal som rád objektív Panasonic Lumix G Vario 7-14mm f/4.0 ASPH, ale osud ma o túto drahú hračku pripravil. Nechtiac som ho utopil pri nakrúcaní dokumentárneho filmu o ľuďoch a rieke danubeStory. Žblnkol do vody nasadený na fotoaparáte Panasonic Lumix GH3 aj so statívom. Bol to skvelý pomocník. Pri objektívoch, ktoré majú tak široké ohnisko, si treba dávať pozor nielen na ne samé, ale aj na kompozíciu obrazu.
Tieto fotografie som s ním urobil ešte pred utopením v bývalej detskej ozdravovni v Abraháme.
Čím menšiu ohniskovú vzdialenosť objektív má, tým viac toho dokáže obsiahnuť. Je uvedená aj v jeho názve a uvádza sa v milimetroch. Dôležitá je aj najväčšia clona (najnižšie clonové číslo), ktorá odhaľuje, akú má objektív svetelnosť. V zásade platí, že čím je číslo označujúce clonu nižšie (clonový otvor väčší), tým je vhodnejší na prácu v slabom svetle. Prepustí totiž na senzor viac svetla, obraz je jasnejší a menej zašumený.
Štandardný širokouhlý objektív by mal zachovávať v obraze rovné línie bez zakrivení či súdkového efetu. Optické konštruckie objektívu sú dopracované tak, aby čo najviac eliminovali skreslenie.
Rybie oko je optika nechaná "napospas osudu". Obraz zakrivuje a často ho robí zábavným alebo vytvára efekt športových kamier, ktoré využívajú práve rybie oká na zatraktívnenie záberov. Platí zásada, že so superširokáčom s doladenými šošovkami je práca na vytvorení dobrej fotky náročnejšia, kým rybie oko môže byť zaujímavé aj pri náhodnom „strieľaní“ od pása.
Našťastie som neutopil objektív s tým istým rozsahom od spoločnosti Olympus. Ten ponúka túto chuťovku s lepšou svetelnosťou a aj vyššou cenou pod označením Olympus M. Zuiko Digital ED 7-14mm f/2.8 PRO. Odporúčam. A netopiť! Obidva objektívy sú určené pre serióznu prácu.
Lacnejšiu variantu s podobným ohniskom ponúka Olympus M. Zuiko Digital ED 9-18mm f/4.0-5.6.
Tu je záber z neho. Línie drží veľmi slušne aj napriek tomu, že som ho kdesi v Bulharsku riadne potrápil.
Tak trochu na srandu je rybie oko, ktoré je už podľa názvu, ktorý mu dal jeho výrobca - krytka - použiteľné na fotografovanie: Olympus 9mm f/8.0 Fisheye Body Cap Lens. V „deklíku“ tela objektívu je jednoduchá šošovka len o málo väčšia ako na mobiloch.
Stačí trocha šikovnosti a pekné obrázky sú na svete. Samozrejme, treba neustále myslieť na to, že toto sklíčko (je to skutočne iba sklíčko) má jednu jedinú nemennú clonu, F8. K tomu na malej páčke tri možnosti „tvrdého“ predostrenia. Žiadny autofokus, len tri možnosti: nekonečno, od pol metra do nekonečna a makro zaostrenie na 20 centimetrov.
Toto som fotografoval "krytkou".
Zákazník má ešte jednu možnosť. Vybrať si čierny alebo biely model. Za túto príjemnú zábavku treba „dať pusu Olympusu“ :-) . Rád ho používam. Aj keď niektorí kolegovia ohŕňajú nos.
Cup lens má vymakaného bračeka: seriózne rybie oko Olympus Zuiko Digital ED 8mm f/3.5 Fisheye. V ponuke je aj profi chuťovka: Olympus M. Zuiko Digital ED 8mm f/1.8 Fisheye PRO. Jeho cena je primerane vyššia.
Lacnejšia náhrada bez možnosti použitia automatického zaostrovania, pretože žiadne nemá, je Samyang 7,5mm f/3.5 UMC Fisheye, baj. Micro 4/3. Dajú sa s ním robiť rovnaké vychytávky a obrazová kvalita celkom prekvapí. Aj tento objektív dokáže potešiť. Aha:
Zostaňme pri lacnejších modeloch. Príjemné širokouhlé vyžitie poskytuje aj Samyang 10mm f/2.8 ED AS NCS CS. Nie je to rybie oko, takže potrebuje serióznejší prístup. Lebo kým s rybím okom nie je problém klopiť obraz a jašiť sa, serióznejšie „nerybie oká“ to fotografovi raz dva zrátajú. Naklopený obraz väčšinou vyzerá akoby to majiteľ objektívu nezvládol a mal problém s padajúcim horizontom. Výhovorka o umení väčšinou vôbec nezaberá.
Toto sú fotografie vyhotovené ním:
Čím má širokáčik dlhšie ohnisko, tým menej zradných nástrah prináša. Pevné sklá sú skvelé v tom, že sú menšie, ľahšie, fotografi si prácu s nimi musia upratať v hlave. Neumožňujú priblížiť si obraz zoomom. Zoom sú v takýchto prípadoch nohy fotografa :-) .
V pomere cena – výkon je Panasonic Lumix G 14mm f/2,5 II ASPH bez konkurencie. Je veľmi jednoduchý.
Zábery, ktoré som s ním nasnímal v Prizreni v Kosove.
Viac možností ovládania za vyššiu cenu ponúka Olympus M. Zuiko Digital ED 12mm f/2.0 EZ MSC.
Okrem týchto zaujímavých objektívov majú Panasonic a Olympus v ponuke aj niekoľko zoomov, ktorých záber začína od širokouhlého. Stačí, aby si zákazník vybral. Ak je lenivejší, isto mu dobre padne väčší rozsah ohniskových vzdialeností. Napríklad:
Panasonic Lumix G X Vario 12-35mm f/2.8 ASPH Power O.I.S., ktorý je vlajkovou loďou medzi zoomami od Panasonicu.
Olympus M. Zuiko Digital ED 12-100mm f/4 IS PRO má väčší rozsah, vyššiu cenu a má aj stabilizátor. Je to veľmi zaujímavý spoločník pri fotografovaní.
Ešte vyšší rozsah a cena: Panasonic Lumix G Vario 14-140mm f/3,5-5,6 ASPH. Power O.I.S..
Olympus M. Zuiko Digital ED 12-50mm f/3.5-6.3 EZ MSC. „Lacáčik“ medzi objektívmi ocenia užívatelia, ktorých poteší možnosť manuálneho alebo elektronického zoomovania.
Drahší braček je Olympus M. Zuiko Digital ED 12-40mm f/2.8 PRO.
Väčší rozsah, ale s menšou svetelnosťou ponúka Olympus M. Zuiko Digital ED 14-150mm f/4.0-5.6 II.
Malý (vreckový) lacný model zoomu so širokým rozsahom je Olympus M. Zuiko Digital ED 14-42mm f/3.5-5.6 EZ MSC Pancake.
Podobné väčšie i menšie, ľahšie i ťažšie, lacnejšie i drahšie objektívy sú súčasťou setov k telám fotoaparátov v ponuke obchodu PROlaika. Vyberte si ten, ktorý najviac zodpovedá vašim potrebám na uhol záberu a svetelnosť.
Workshop: Nočná fotografia s Karolom Srncom (4)
Urobte niečo naviac (1)
Portrét z nadhľadu a podhľadu (2)
Vyhodnotenie fotosúťaže „Portrét mobilom“ (1)