Na chvíľu s Fujifilm GFX 50S II

Škoda si prsty drať o klávesnicu a písať takmer to isté, ako staršom bračekovi s „tučnejším“ snímačom. Pokojne prekliknite rovno SEM. Stačí len vziať na vedomie pár technických detailov. Fujifilm GFX100S je takmer rovnako úžasný, ako Fujifilm GFX 50S II alebo naopak.

Ešte aj vyzerajú navlas rovnako. Rozdiel je v pár detailoch. Tým najvážnejším je snímač s polovičným množstvom pixelov. Päťdesiatka má „len“ 50 mega. Kvalita obrazu je skvelá a zákazníka prehovára cena. Kým telo päťdesiatky stojí do 4000 eur, stovka je za 6000. Fujifilm GFX 50S II je tak v súčasnosti najlacnejším nevýpredajovým stredoformátovým telom. Paráda.

Rozdiely

Oba fotoaparáty sú čoraz obľúbenejšie bezzrkadlovky, čo ich „zoštíhľuje“ k mieram kinofilmových zrkadloviek.

Samozrejme, stomegový čip na stovke má svoje úžasné prednosti, ale aj polovica je v dnešnom svete dosť. Komu je 50 mega málo môže na päťdesiatke dvojke podľa situácie využiť Multi-Shot, alebo obrázok nechať jednoducho inteligentne dopočítať v Lightroome funkciou SuperResolution.

Multishot skladá zo 16 záberov softvérovo jeden dvestomegový. Fotoaparát pri tom musí byť na statíve a nesmie sa hýbať, pretože fotoaparát pri naberaní takýchto záberov hýbe čipom. Jednoducho ho posúva na miesta, kde sa jednotlivé svetlocitlivé bunky o seba opierajú. Na týchto miestach je pri štandardnom fotografovaní vlastne čip slepý.

Ak sa nepustím do fotenia megaboardov, tak sa v pohode uskromním aj s tými základnými päťdesiatimi megami. :)

Sériové snímanie zvládne maximálne 3 obrázky za sekundu. Na jeden záťah sa do zásobníka foťáku zmestí 13 RAWov, ktoré musí následne presunúť na kartu. Tento proces sa pri obrovskom množstve dát vlečie.

Príjemné živočíšno

Žiadny fotoaparát na svete neuspokojí všetkých. Veľký čip je zárukou čistejšieho obrazu. Jeho veľkosť však ovplyvňuje hĺbku ostrosti. Niekomu záleží na tom, aby bolo čo najväčšia, iný zasa blázni po priestorovo hlbokých záberoch, aké sa dajú vyžmýkať zo stredného formátu.

Kto túži po fotografiách čo najostrejších po celej ploche môže na Fujifilm GFX 50S II využiť Focus Bracketing. Je to podobná pomôcka, ako na dopočítavanie. Opäť to bez statívu nepôjde. Funkcia naberá série záberov s postupným preostrovaním. V počítači z nich potom fotograf zloží záber s veľkou hĺbkou ostrosti.

Veľký snímač znamená nízku úroveň šumu pri vysokých citlivostiach. Do ISO 3200 nie je čo riešiť. Aj keď sa v tmavých partiách nejaký objaví, dá sa jednoducho doupratovať vo fotoeditore. Pri ISO 6400 sa tí fajnovejší, ktorí túžia po vyleštených obrázkoch, musia so šumom pohrať trochu viac. Nám nefajnovejším neprekáža ani pri ISO 12 800. z môjho pohľadu ide z mierne zašumených obrázkov pri zlom svetle príjemné živočíšno. Úzkostlivo vyhladené obrázky až tak nemusím. Zvlášť keď majú také gigantické rozmery.