Zážitky z nakrúcania: Groteska na dneska

Boli časy, keď som nad múzeami ohŕňal nos. Nie to aby som v nich ešte fotografoval. Zdalo sa mi to akési plytké. Chcel som sa stať veľkým reportérom a nie sa zdržiavať zbytočnosťami niekde medzi „vykopávkami“.

Lenže, teraz sa mi zdajú múzeá skvelé aj na fotografovanie. Sú to pokojné miesta v ktorých sa dajú hľadať zaujímavosti, línie, svetelné hry. Sú na jednom mieste a je ich tam veľa. Stačí sa len sústrediť, hľadať a stláčať spúšť. Zdá sa mi to veľmi dobrá a jednoducho dostupná škola v ktorej sa dá zdokonaliť vo videní, komponovaní a exponovaní.

Vo Švajčiarskom Corsier-sur-Vevey na juhu krajiny pri Ženevskom jazere som sa dostal do skvelého priestoru Múzea Chaplinov svet.

Charlie Spencer Chaplin sa narodil v Londýne v roku 1889 do rodiny chudobných hercov. Detstvo strávil nie len na ulici, ale aj v chudobinci. S bratom Sydneyom vystupoval v kabaretoch. Keď mal šestnásť objavil jeho herecký talent slávny West End. Dostal sa na zájazd do USA kde v roku 1913 zostal.

Na filmovom páse sa po prvý raz objavil v groteske Chaplin si zarába na živobytie o rok neskôr. Grotesky nakrúcal jednu za druhou. V roku 1952 prišiel do Londýna na premiéru svojho filmu Svetlá rámp. USA mu zakázalo návrat do krajiny. Demokratickým dôvodom boli údajne jeho ľavicové názory. Iná verzia však hovorí o tom, že Chaplin sa nevrátil pre vysoký dlh na daniach.

Napriek tomu mu v roku 1972 udelila americká akadémia Oscara za celoživotné dielo. Britská kráľovná z neho urobila rytiera. Ženatý bol štyri razy. Naposledy s o 36 rokov mladšou Oonou O'Neillovou. Ešte s ňou stihol mať osem detí, kým v roku 1977 zomrel v Corsier-sur-Vevey.

V dome kde naposledy dvadsaťpäť rokov žil a dožil otvorili pred rokom Múzeum Chaplinov svet. Okrem priestorov a exponátov, ktoré sa po kráľovi komikov zachovali je jeho súčasťou aj obrovská expozícia filmových kulís.

Práve v Chaplinovom múzeu pri sledovaní všadeprítomných grotesiek som si uvedomil úžasnú zhodu vo filozofii tvorby krátkych a dlhých videí. Pre vnímavého diváka môžu byť jasnou učebnicou práce s pohyblivými obrázkami. Až ma zarážalo, že nič nové a zásadné už asi nevymyslíme. Všetko už vymyslené bolo. Zvlášť vo filmoch Charlie Chaplina, ktorý bol perfekcionalista.

Trochu menej akčné, ale napriek tomu premyslené do detailu. V čase keď film nemal zvuk hral obraz mimoriadny význam, pretože musel dorovnávať vnemy, ktoré film v tom čase nemohol ovplyvniť. Nie nadarmo sa hovorí, že zvuk a hudba sú polovica dobrého filmového obrazu.

Uchvátila ma čistota kompozícií záberov filmov z Chaplinom, pevná kamera na statíve na ktorej len občas cítiť, že chudák kameraman alebo jeho asistent musel pri tých najstarších filmoch krútiť kľukov. Neskôr bolo fajn, keď mal kameru s pružinou, ktorú naťahovali kľúčom. A elektromotor bola absolútna špička.

Tu už má film aj originálny zvuk, ale nahrávanie hlasu a ruchov je v plienkach a stále frčí priorita obrazu.

Ďalšou nevýhodou v čase nemého filmového pásu bola aj cena materiálu. Tvorcovia museli šetriť. Nemohli si dovoliť materiálne drahú produkciu. Aj to viedlo k tomu, že všetko čo sa udialo pred kamerou bolo precízne pripravené.

Aj tu je akoby originálny zvuk. :-)

Nástup zvukového filmu už Chaplinovu slávu neudržal. Majster nemých filmov ešte zopár filmov so zvukom nakrútil, ale už s nimi nemal až taký obrovský úspech, ako s groteskami.

The Kid. Film, ktorý dokázal rozplakať divákov v kine. Možno je dnes smiešny, možno aj nudný, ale je v ňom kopa precíznej práce z ktorej sa dá učiť.

Jeho filmovým debutom bola melodráma Kid o tulákovi, ktorý sa ujal nechceného najdúcha. Chaplin si sám napísal scenár, film režíroval a zahral si hlavnú úlohu. Neskôr – keď to už technika umožňovala - si k filmom robil aj hudbu.

Holič Charlie v plnom nasadení.

Veľké titulky! Moderné videjká ich využívajú rovnako efektívne na dopovedanie obrazu. Aj v dávnych časoch museli byť jasné a jednoduché. Dlhé keci sa nikdy nenosili. Len málo ľudí na svete dokáže prečítať dlhokánske titulky vo videu alebo videjká v ktorých je písmenkové preťaženia. O tom, aké to je skvelé sú presvedčení len tvorcovia takýchto diel. A tých je asi viac, ako tých, ktorí to všetko prečítajú a strávia. :-)

Vtipná ukážka práce štábu a hercov na pľace.

Zvuk sa k filmovému pásu dostával len veľmi ťažko. Bola s ním kopa ďalšej práce. Problém bola najmä synchronizácia obrazu a zvuku. A ten bol väčší, ako dnes, keď som pred niekoľkými rokmi maturoval nad jeho zladením s obrazom.

Aj toto je o premyslenej práci.