Michal Zahornacký: Fotografie ako obrazy

Jeho fotografie pôsobia ako obrazy. Vystavoval ich aj u nás v PRO.Laika Gallery Restaurant. Pridal k nim básne od sedemnástich autorov a nakoniec zostavil knihu poézie. A vy môžete pomôcť mu ju vydať!

O čom je projekt Poems?

Na začiatku som chcel robiť portréty v jednotnom formáte, ktoré budú niesť nejakú myšlienku. Mali byť fotené v ateliéri na jednotnom pozadí. Fotky som realizoval tak, aby prinútili diváka zamyslieť sa, čo som nimi chcel povedať. Každá vyjadruje nejakú metaforu. Viaceré vytvárajú básnickú zbierku. Tak prišiel nápad osloviť básnikov, aby mi k fotkám napísali básne. Aby dali do fotky svoju myšlienku. Osobne som nijakého básnika nepoznal. Oslovoval som ich na facebooku. Nakoniec so mnou na projekte spolupracovali sedemnásti. Dostali fotku, ku ktorej som napísal názov a čo znázorňuje. Nezadal som im žiadny časový limit ani obmedzenia, iba maximálny rozsah básne, aby to nebolo príliš dlhé. Po čase mi začali posielať svoje básne. Niektoré boli ako keby mi ich autor čítal myšlienky. Presne vystihovali to, čo som chcel fotkou povedať.

Tvoj ďalší plán je vydať tento súbor knižne.

Na projekte som pracoval dva roky. Nakoniec som vybral kolekciu 28 fotografií s básňami sedemnástich autorov. Niekoľkokrát už boli vystavené. Na Slovensku ani v Česku zatiaľ nikto nič podobné neurobil. Preto chcem vydať knihu. Nie vo vydavateľstve, aby zostala zachovaná exkluzivita. Bude to limitovaná séria dvesto kusov. Kto má záujem, môže si ju práve teraz predobjednať cez https://www.startovac.cz/projekty/kniha-poems .

Funguje to? Máš objednávky?

Zatiaľ nemám celý potrebný kapitál, ale ľudia sa pomaličky chytajú. Dúfam, že to nakoniec podporia. Je to originálna záležitosť. Slováci na ňu potrebujú čas.

Ako si sa vlastne dostal k fotografii?

Náhodou. Pred šiestimi rokmi som si kúpil fotoaparát, lebo som chcel zaznamenávať výlety s kamarátmi. Postupne som zistil, že fotkou sa dá vyjadriť veľmi veľa vecí. Začal som experimentovať a vzdelávať sa vo fotografii.

Odkedy sa fotkou živíš?

V práci som skončil na konci roka 2013. Od roku 2014 fotím svadby a rôzne zákazky a snažím sa svoje fotky predávať.

Išlo ti to rýchlo - od prvého fotoaparátu k full-time zamestnaniu.

Áno. Začal som ale veľmi veľa fotiť. Ozývali sa mi ľudia, či im nenafotím svadbu. Tak som si povedal, že buď to skúsim teraz alebo možno nikdy. Keď budem mať rodinu, bude to oveľa ťažšie. Tak som to skúsil.

Ako pristupuješ k foteniu svadieb?

Záleží od ľudí, ktorí sa berú. Ak láska rozžiari celú miestnosť, je to úplne super. Vtedy by podľa mňa dokázal svadbu nafotiť hocikto a bolo by to dobré... Ja svadbe nechávam voľný priebeh. Niektorí fotografi dirigujú: sem sa postav, takto sa otoč, zdvihni ruku. Ja nechcem vstupovať do toho, ako tí ľudia prežívajú taký dôležitý moment. Veď som len fotograf. Z portrétnej fotografie viem, že ak chcem odfotiť emóciu, musím s človekom pracovať hodiny, aby som ho dostal do správnej nálady. Na to nemám šancu, keď mám na svadobné portréty hodinu. Zásadne nerobím fotografie typu: dívajte sa do objektívu a tvárte sa šťastne. Skôr ich nechám, nech sa bavia. Snažím sa vytvoriť uvoľnenú atmosféru.

S fotografiou si začal experimentovať.

Na internete som objavil práce českého fotografa Martina Stranku. Robí emočne nabité fotografie. Také fotky dokážu rozprávať príbeh. Boli pre mňa vtedy veľkou inšpiráciou. Tiež som chcel robiť také fotografie. Začal som experimentovať. Práca Martina Stranku je dokonalá v každom smere. Veľa si pomáha photoshopom, dotvára si v ňom scény. Ja som sa rozhodol ísť inou cestou. Robiť reálne scény.

Bol si samouk alebo si sa s niekým radil?

Samouk. Od začiatku som sa učil fotiť sám. Keď niečo neviem, nájdem to na youtube. Rád skúšam nové veci. A veľa fotím. Čím viac človek fotí, tým lepšiu prax získava.

Je fotenie tvojou každodennou záležitosťou?

Zo začiatku to bolo tak. Dokonca v roku 2013 som si povedal, že každý deň odfotím jednu fotografiu a zdokumentujem si tak celý rok. Foťák som bol nútený nosiť stále pri sebe.

Vydržal si až do Silvestra?

Vydržal.

Čo bolo na tých fotkách?

Všetko, čo ma zaujalo. Keď sa k tým fotkám dostanem teraz napríklad na facebooku, tak sa niekedy zasmejem alebo si podľa fotky presne spomeniem, čo to bol za deň.

Ešte stále nosíš nonstop pri sebe foťák?

Teraz už nie. Už nefotím na náhodu ani street fotografiu. Dopredu mám premyslené, kedy a čo idem fotiť. Na fotenia sa dôkladne pripravujem. Len vtedy si so sebou beriem fotoaparát.

Dá sa povedať, že ti fotografia úplne zmenila život?

Robím to, čo ma baví. Hlavný príjem mám zatiaľ z fotenia svadieb, ale snažím sa to preklápať, aby som robil čo najviac vlastných vecí a čo najmenej svadieb.

Na akých svojich veciach ešte pracuješ? Dokážu ti zarobiť peniaze?

Snažím sa fotografie robiť tak, aby pôsobili ako obrazy. Predávam ich cez jednu svetovú online galériu. Nehovorím, že sa predávajú ako rožky, ale pár fotiek som už predal do zahraničia. Mám kontrakt aj s agentúrou, ktorá poskytuje fotky na obaly kníh, CDčiek, filmov a podobne.

Čo je na fotkách, ktoré takto ponúkaš na predaj?

Vždy na nich figuruje človek. To je základ. Je to jemný surrealizmus, konceptuálna fotografia. Dôležité je, aby nebola príliš osobná. Aby si ju človek mohol zavesiť na stenu. Napríklad portréty sa ťažko predávajú. Málokto si zavesí do obývačky cudziu tvár. To je príliš osobné.

Námety ti skrsnú v hlave samé? Alebo sa snažíš nachádzať inšpiratívne miesta?

Miesto je dôležité. Napríklad fotka chlapa ležiaceho v rastlinách vznikla v Nemecku na návšteve u švagrinej. Išli sme autom a videli sme to miesto. Švagrininho priateľa som zmotal, aby si tam išiel ľahnúť. Vyzlečený a vedľa cesty... Tak to väčšinou dopadne, keď niekto so mnou niekam ide.

Skončí ako model na fotke.

Je to pravdepodobné. Vtedy sme si obzreli miesto, na druhý deň sme sa vrátili a nafotili sme to.

Často fotíš takto spontánne?

Na 90 % nie. Nad fotkami veľmi premýšľam. Do detailu ich naplánujem a skicujem si ich. Mám desiatky naskicovaných nápadov, ku ktorým som sa ešte nedostal. Každý naskicovaný nápad nechám pár dní vyzrieť. Niektoré aj pár mesiacov. Keď idem fotku realizovať, presne viem, akú ju chcem mať.

Máš dosť modelov na fotografovanie?

Mám. Na nahé fotky je to ťažšie. Hlavne tu v okolí. Považská Bystrica je malé mesto. Inak nemám problém. Väčšinou si vyberám konkrétnych ľudí, ktorí sa mi hodia do koncepcie fotografie.

Nemajú tendenciu usmerňovať fotenie?

Modelu dopredu ukážem skicu, ako približne výsledná fotografia bude vyzerať. Dopredu vie, do čoho ide.

Aký je tvoj fotografický sen?

Chcel by som sa živiť len svojimi projektmi a chcel by som vystavovať po celom svete. To je môj cieľ. Menšie sníčky ako mať fotku na obale CD alebo knihy sa mi už splnili.

Sleduješ, čo sa vo svete fotografie deje?

Sledujem fine art fotografov, aby sa nestalo, že budem rozmýšľať nad fotkou, ktorá už bola odfotená. To by bola hlúposť.

Hovorí sa, že všetko už bolo už odfotené.

Nebolo. Stále sa dá vymyslieť niečo nové.

Čo uprednostňuješ po technickej stránke? Horu vybavenia či minimalizmus?

Vedel by som si predstaviť aj tú horu. Ale kúpil som si základ a čo som potreboval, na to som si musel fotením svadieb zarobiť. Teraz mám dva foťáky značky Canon, lebo pri fotení svadieb potrebujem jeden záložný. Používam len pevné objektívy. Svadby fotím najčastejšie 35-kou s clonou 1,4. Portréty 85-kou 1,8, niekedy používam 50-ku. Ale nedisponujem neviemakou drahou technikou. Držím sa toho názoru, že človek dokáže odfotiť dobrú fotku aj telefónom. Kým nefotí špecifické veci, napríklad makro alebo pod vodou, nepotrebuje špeciálnu drahú techniku. Momentálne skúšam fotiť na stredoformátový analóg Mamiya s objektívom 110 a clonou 2,8.

Prečo?

Lebo má krajší výstup. Pohľad zhora do hľadáčika je neuveriteľný. Už tam vidíš, že tá fotka je iná. Lepšia. Je to úplne iná hĺbka fotografie.

Čím je fotografia pre teba zaujímavá?

Myslím, že sa ňou dokážem vyjadriť. Viem vyjadriť postoje, emócie, myšlienky. Dokážem ukázať niečo zo seba. Kreativitu. Snažím sa robiť fotky, ktoré ešte nikdy neboli. Poznám množstvo fotografov, sledujem ich prácu každý deň a stále vymýšľam niečo úplne nové. Je to ťažké, lebo fotografov sú milióny.

Koľko času z tvojho života fotografia zaberá?

Stále rozmýšľam nad fotkami. Stále nimi žijem. Aj keď práve nefotím, niekde v hlave sa mi fotky premietajú neustále.

Michal Zahornacký je profesionálny fine art fotograf. Fotí hlavne umelecké portréty ľudí. Snaží sa zobraziť myšlienky a nálady v nečistej predstave tak, aby divák musel nad nimi rozmýšľať. Medzi jeho najznámejšie projekty patria Dream a Poems, ktoré boli publikované v rôznych magazínoch a ocenené na Slovensku aj v zahraničí. Jeho práce si môžete pozrieť na: www.michalzahornacky.com .