Malá ochutnávka veľkých fotiek

Malá ochutnávka veľkých fotiek

31. ročník Mesiaca fotografie je v plnom prúde  /  Vladimir Kampf / 09.11.2021 / 16:25

Minulý rok okyptila pandémia. Na začiatku novembra oficiálne otvoril bratislavský festival fotografií jeho riaditeľ Václav Macek.  “Keď sme minulý rok, napriek všetkým ťažkostiam, pripravili jubilejný, termínovo posunutý a programom skromný 30. ročník, tak predovšetkým preto, aby naši návštevníci
neboli sklamaní. Dúfame, že dokážeme v normálnom 31. ročníku dobehnúť zameškané,” nechal sa počuť riaditeľ.

Tlačová správa festivalu sľubuje: "Festival už tradične predstaví verejnosti široké spektrum štýlov, žánrov a skúseností, a zároveň bude otvárať dialóg rôznych generácií a kultúr. Prinesie témy, ktoré reagujú na
aktuálne výzvy súčasnej spoločnosti a skúmajú rôzne aspekty vzťahov medzi ľuďmi a ich
prostredím. Pod názvom VIVA LATINA! festival prináša fotografie z Latinskej Ameriky, ktoré
nám priblížia každodenný život, dejiny, tradície juhoamerického kontinentu, či objasnia
politickú situáciu. Veľmi silným hlasom, zaznievajúcim z tohto bloku festivalu je potreba
ochrany prírody a biodiverzita našej planéty, teda témy, ktorým je priznávaná približne
rovnaká dôležitosť ako problémy každodenného bytia."

Dušou festivalu je od začiatku riaditeľ Václav Macek.

Tu je katalóg tohtoročných výstav na stiahnutie.

Videoprierez festivalom, ktorý pretrval tri dekády. Slušná zbierka autorov svedčí o vysokej úrovni novembrového podujatia.

Mesiac fotografie 1991 -2020

Tu je malý výber veľkých fotiek z výstav, ktoré odporúča portál fotoma.sk.

© Marcos López. AMANDA / Zoya Gallery

Farby, ktoré Marcos López, vo fotografiách používa môžu pripomnať tvorbu známeho britského fotografa Martina Parra, humor Petra Dencha a obrazy Andyho Warhola. Jeho fotografie sú komponované ako obrazy, kde sa stretáva popkultúra, americká kultúra a latinskoamerické klišé. López zobrazuje invenčnú a surrealistickú koncepciu sveta okolo seba, čím vytvára zábavnú, nozároveňostrú kritiku našej konzumnej spoločnosti a modernej doby. Jeho obrazy sú akoskresľujúce zrkadlo, v ktorom sa stretáva prebytok a žieravý gýč.

© Marcos López. PICADA EN LA TERRAZA DE PROA / Zoya Gallery

© Tomás Munita Panneau / Zoya Gallery

© Maxime Ballesteros. Ameena and flowers, Berlin /  Dom umenia

Diela francúzskeho fotografa Maxima Ballesterosa sú komplexným čítaním súčasnej spoločnosti. V prístupe je veľmi neštruktúrovaný a zdá sa, že ide s prúdom. Zvyčajne sa nezaoberá nahotou ako takou. Ale ak je na večierku, ktorý je o sexe, drogách arock'n'rolle, neváha fotografovať. Nazývať ho módnym fotografom je nesprávne. Vskutočnosti nie je street ani dokumentárny fotograf, ale jeho talent zaznamenať dokonalý moment a dať divákovi pocit zmyselnosti bez ohľadu na stupeň nahoty je neskutočný. Odkedy sa naučil používať blesk, otvoril sa mu celý svet zmyselného dokumentu.

© Yolanda Andrade, Frida, Mexico City, 2004 / Dom umenia

Yolanda Andrade, významná mexická fotografka, sa pôvodne venovala foteniu prefilmové spoločnosti a ako nezávislá fotografka pracovala pre tlačené médiá. V súčasnosti sa orientuje na vytváranie dokumentu každodenného života a rôznych popkultúr. Jej osobné zobrazovanie Mexika, náboženských pútí, verejných, politických a sociálnych demonštrácií,či tradičných slávností, nás svojou farebnosťou vťahuje doživota v uliciach mexických miest, približuje jeho krajinu a architektúru. Citlivo sa jej darí prerozprávať príbehy ľudí, jej fotografie majú v sebe napätie, drámu, ale aj vášeňa tajomstvo.

©  Karol Kállay, Stará Bratislava / Slovenská výtvarná únia

Významná osobnosť slovenskej fotografie Karol Kállay mal jedinečný talent, excelentne zvládal viaceré fotografické disciplíny. Fotografoval módu aj krajinu, ľudí aj objekty. Medzi jeho fotkami nájdeme slovenské drevené kostolíky, ale aj akty. Spolupracoval s poprednými parížskymi a berlínskymi módnymi časopismi, trvale pracoval pre rôzne periodiká doma a vzahraničí. Najviac vynikol dokumentaristickou prácou. Jeho fotografie v rámci 31. Mesiaca fotografie rozprávajú príbeh Bratislavy rokov 60-tych, jej obyvateľov a štvrtí, ktoré v súčasnosti už často neexistujú. Celá história sa odráža na tvárach obyvateľov Bratislavy, ktorých život autor zvečnil na výnimočných fotografiách. V centre jeho pozornosti je človek so svojimi radosťami i starosťami. Zobrazoval ho s porozumením pre jeho ľudské konanie. Jeho reportážne fotografie zachytávajú to úžasné v obyčajnej každodennosti, citlivo dokázal pracovať s kompozíciou a osobito využíval denné svetlo.

©  Karol Kállay. Stará Bratislava / Slovenská výtvarná únia

©  Miloš Vančo. Onkológia

©  Sebastião Salgado / Zoya Gallery

Sebastião Salgado je legendárny brazílsky fotograf, bývalý člen fotografickej kooperatívy Magnum Photos, ktorého tvorba patrí medzi "povinnú literatúru" každej fotografickej školy. Pracuje s komplexnou paletou techník a prístupov: fotografuje krajinu, portréty, zátišia, rozhodujúce momenty a všeobecné pohľady. Je jedným z najlepších fotoreportérov všetkých čias. Má úžasný zmysel pre kompozíciu. Je opakom minimalistu. Na svojich fotografiách sa zaoberá mnohými témami, podáva ich súdržným a krásnym umeleckým spôsobom. Je preňho typický čiernobiely štýl, ktorým dokumentoval dôsledky industrializácie, jej vplyv na krajinu a ľudí. Jeho fotografie nám rozprávajú príbehy o krásenašej Zemi, ale aj príbehy o brutalite, chudobe, útrapách a útlaku rôznych kultúr. Jeho práca po celé roky zvyšuje globálne povedomie o meniacich saľudských podmienkach. Na projektoch zvykne pracovať niekoľko rokov, jeho výstavy putujú po celom svete a jeho knižné publikácie vážia niekoľko kilogramov.

Pozdrav Mesiacu fotografie od Sebastiãa Salgada.

© Alan Hyža. Dedinský pastier, Žakovce, 2018 / Galéria Martina Martinčeka, Stredoeurópsky dom fotografie

lan Hyža, renomovaný slovenský fotograf, známy ako výnimočný dokumentarista. Jeho tvorba je zameraná na krajinu a človeka. Aktuálnym cyklom Spiš- tiene a ozveny sa autor vracia do rodného kraja a formou portrétov anonymných ľudí podáva svedectvo o ľudských príbehoch a živote v tomto regióne. Krajina na jeho fotografiách je takmer zobrazením sna, vybrané lokality sú historické miesta s duchovnou hodnotou, nesúce stopy storočí a ich skryté príbehy. Alan Hyža je známy tým, že pracuje s veľkoformátovým fotoaparátom a jeho fotografické cykly vznikajú v rozpätí niekoľkých rokov. Svojou tvorbou dosveta fotografie vnáša nový rozmer dokumentu v kombinácii s výtvarným videním a nadčasovým obsahovým posolstvom.

© Alan Hyža. Potulný spevák, Poprad, 2019 / Galéria Martina Martinčeka, Stredoeurópsky dom fotografie

© Bohumil Puskailer. L+S / Slovenská výtvarná únia

© Boris Missirkov, Georgi Bogdanov. Biliana. Po stopách slávnej minulosti, 2021 / Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave

© Corral Vega / Zoya Gallery
Pablo Corral Vega, majster farebnej fotografie, ktorého fotografie sú často publikované v prestížnom americkom časopise National Geographic. Vo svojich fotografiách zobrazuje kultúru a každodenný život, ľudské bytosti v ich najjednoduchších a najušľachtilejších podmienkach. Poskytne skutočný pohľad na andského ducha, mužov a ženy, ktorí žijú na divokých pobrežiach, na vysočinách alebo na vznešených, večne zasnežených vrcholoch andských hôr v oblakoch. Ukazuje oveľa viac než len pôsobivé výhľady a úchvatnú krásu regiónu, ponúka autentický zážitok. Hoci život ľudí v Andách nie je najjednoduchší, jeho fotografie komunikujú nádej, hľadanie šťastia a túžbu vzdorovať, dokonca aj medzi tými najskromnejšími a najvykorisťovanejšími.
© Bára Reichová. Nezlomní olympionici - Jan_Micka, 2020
© Iris Andrasche. From the Series Wait until the Night is silent, 2002  / Rakúske kultúrne fórum v Bratislave
© Isabel Muñoz / Galéria Profil, Stredoeurópsky dom fotografie
Španielska fotografka Isabel Muñoz vyniká ako asertívna fotografka. Je držiteľkou množstva ocenení, mimo iného dvoch cien World Press Photo. Je známa tým, že rada používa precízny proces vyvolávania fotografií, nazývaný platinotypia, techniku, ktorú používali fotografi na začiatku 19. storočia, a ktorá má skvelú kvalitu a jedinečnú textúru. Muñozovej diela sú v prevažnej väčšine čiernobiele, s výnimkou skúmania antropologických alebo sociálnych problémov. 1001 je výsledkom jej niekoľkých ciest do Japonska v rokoch 2017 až2020. Muñozovej fotografie, ktoré sú z veľkej časti doposiaľ nepublikované, nám ponúkajú viacero portrétov, z ktorých všetky zachovávajú stopy zakorenené v japonskej alternatívnej kultúre, v ktorých sa spája rešpekt a transcendencia tradície.
© Iwona Germanek. Z cyklu Můj život je tvoje krev, 2021 / Poľský inštitút v Bratislave
© Zuzana Pustaiová. New Armpit, ze série One Day Every Day, 2020–2021 / Pálffyho palác, Galéria mesta Bratislavy
© Libuše Jarcovjáková / Pálffyho palác, Galéria mesta Bratislavy
Libuše Jarcovjáková,česká fotografka, ktorej gro tvorby vzniklo v období normalizácie. Zobrazuje svet tak, ako ho vidí a cíti - surovo a drsne. Fotografia jej pomohla preniknúť do najrôznejších komunít od robotníckej triedy, cez rómsku menšinu, komunity ekonomických prisťahovalcov až po svet LGBT,  a to v období komunizmu, ktoré bolo nekompromisne homofóbne. V polovici 80-tych rokov emigrovala do západného Berlína, kde vzniklo aj vystavované dielo v rámci 31. Mesiaca fotografie. V roku 2016 vydala knižnú prvotinu Černé roky. Má za sebou niekoľko domácich aj medzinárodných výstav, z ktorej najprelomovejšou bola v roku 2019 výstava počas 50. ročníka medzinárodného festivalu LesRencontres d’Arles. Britský denník The Guardian ju vyhlásil za najlepšiu fotografickú výstavu roku.
© Boris Németh. Za slušné Slovensko / Galéria Médium
© Luisa Dörr. The Flying Cholitas / Zoya Gallery
Mladá brazílska fotografka získala ocenenie World Press Photo v roku 2019. Luisa Dörr patrí k novej generácii fotografov, ktorí stavajú ženy do popredia a vytvárajú nespočetné množstvo portrétov svojich súčasníkov. Je fotografkou, ktorá je majsterkou ovládania farieb a kompozície. V sérii Flying Cholitas zobrazuje bolívijské ženy, ktoré si osvojili veľmi mužské kódexy wrestlingu, aby posilnili postavenie žien vo svojej komunite. Dörr sa rozhodla vytvoriť portréty inšpirované tradičnými maľbami. Cholitas patria medzi najviac marginalizované skupiny v Bolívii. Pojem „cholita“ sa stal symbolom feminizmu. Wrestling je pre ženy spôsob, ako si privyrobiťa získať nezávislosť od mužov a od povinností manželiek a matiek.
Malá ochutnávka veľkých fotiek
0 5 with 0
 
počet hodnotení: 0

Komentáre

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť...