Svetlo vo fotografii je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý ovplyvňuje kvalitu a atmosféru snímky. Rôzne typy svetla, jeho intenzita, smer a teplota farieb môžu dramaticky zmeniť vzhľad a pocit z fotografie.
Vážne vás zaujíma fyzika? Samozrejme si môžete naštudovať teóriu o vlnových dĺžkach, viditeľnom i neviditeľnom žiarení, ale v praxi to nutne nepotrebujete. Potrebujete svetlo pochopiť a skamarátiť sa s ním. Musíte sa stať najlepšími spojencami. Pretože svetlo je základnou esenciou fotografie. Fotografia je schopnosť trvale zachytiť a využiť svetlo. Vy by ste mali hlavne poznať zdroje a vlastnosti svetla. Ak sa ale naučíte teóriu, dokážete svetlo lepšie pochopiť a využiť.
Viditeľné svetlo je časť elektromagnetického spektra, ktorú ľudské oko dokáže zachytiť. Táto časť spektra sa nachádza približne v rozsahu vlnových dĺžok od 380 nanometrov (nm) do 750 nm. Viditeľné svetlo sa skladá z rôznych farieb, ktoré môžeme vidieť, ako sú červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigo a fialová.
Toto svetlo je pre nás dôležité nielen na to, aby sme videli, ale aj na rôzne biologické procesy, ako je fotosyntéza u rastlín.
Svetlo je forma elektromagnetického žiarenia, ktoré je pre ľudské oko viditeľné. Toto žiarenie sa pohybuje vo forme vĺn a má rôznu vlnovú dĺžku. Viditeľné svetlo sa nachádza medzi ultrafialovým a infračerveným žiarením v elektromagnetickom spektru a zvyčajne má vlnovú dĺžku od približne 380 nm (fialová) do 750 nm (červená).
Vo fotografii využívame prevažne viditeľnú časť svetelného spektra. Aby digitálne fotoaparáty zachytávali svetlo tak, ako ho vidíme, sú snímače osadené filtrom eliminujúcim UV a IR svetelné spektrum.
Poznámka: V špeciálnych žánroch fotografie používame aj neviditeľné svetlo, ktoré ľudské oko nevidí, ale čip fotoaparátu ho vie zachytiť. Sú to infračervené a ultrafialové zložky svetla. U röntgenových záberov dokonca aj röntgenové lúče.
Infrafotografia využíva vlnové dĺžky nad 750 nm.
Slnko je svojím spôsobom pre fotografa ten najlepší a najprirodzenejší svetelný zdroj, aký si vieme predstaviť. Aby sme vedeli urobiť pekné fotografie s využitím slnečného svetla, potrebujeme dobre poznať jeho vlastnosti. Pri fotení s prirodzeným svetlom môže vzniknúť viacero špecifických svetelných situácií, ktoré sa však v zásade opakujú.
Na priamom slnku vznikajú výrazne tiene, čiže i kontrast. Ak slnko zájde za mraky, kontrast sa zníži a tiene sú mäkšie. Počas dňa slnečné svetlo mení aj svoju farbu. Počas dňa je neutrále. Skoro ráno a neskoro večer je ale teplé, ale ak sa slnečné svetlo vytráca, je skôr chladné.
Ak nie ste špecialisti na fotografovanie v ateliéri, alebo na nočnú fotografiu, väčšina vašich fotografie vznikne vďaka slnečnému svetlu.
Počas dňa obsahuje slnečné svetlo všetky farby spektra a je neutrálne.
Počas zlatej hodinky je slnečné svetlo teplé, prach v atmosfére filtruje studenšie zložky svetla.
Modrá hodinka, slnečné svetlo sa vytráca. Na koniec zostáva len modrá farba spôsobená atmosférou Zeme.
Slnko nie je jediným zdrojom prirodzeného svetla. Môže byť ním aj Mesiac a hviezdy, či polárna žiara. Alebo dokonca prírodná luminiscencia niektorých živočíchov. Mesiac a hviezdy sú zdrojmi prirodzeného svetla pri ktorom tiež môžeme fotografovať. Takéto zábery sú pravdaže technicky náročné, pretože pracujeme s dlhými expozičnými časmi a rozdielne nasvietenými časťami záberu.
Počas noci môže byť zdrojom svetla Mesiac.
Svetelné zdroje ako žiarivky alebo žiarovky, či LED svetlá v interiéroch, s ktorými prichádzame bežne do kontaktu majú rôznu veľkosť, silu, farebnosť a tiež rôzne spojité (alebo skôr nespojité) farebné spektrum. V praxi to znamená, že máme k dispozícii často bodové slabšie svetlo rôznych farebných teplôt. Okrem toho, pod takýmto svetlom nie je možné zachytiť verne niektoré odtiene farieb. Pri lacných halogénových žiarovkách môžeme mať problém s podaním niektorých odtieňov červenej a žltej farby, podobne aj pri žiarivkách môže byť problém s niektorými inými odtieňmi farieb.
V bežných interiéroch dochádza k miešaniu zdrojov s rôznou farebnou teplotou, čím sa vytvára "svetelný mix" s ktorým vôbec nie je jednoduché pracovať.
Obľúbeným zdrojom svetla, ktoré máme pod kontrolou sú blesky a trvalé fotografické svetlá.
Fotografia snímaná pri umelom svetle, konkrétne s kombináciou blesku a žiaroviek.
Najväčšiu kontrolu nad svetlom máme v ateliéri. Zábleskové svetlá sú jediným zdrojom svetla.
Niekedy kombinujeme umelé a prirodzené svetlo. Napríklad počas fotografovania nočných záberov počas modrej hodinky, kedy je zdrojom svetla temnejúca obloha, ale aj pouličné osvetlenie. Alebo použijete umelé svetlo (blesk, LED) na nočný záber.
Lokomotíva nasvietená LED svetlom, ďalej tu máme umelé osvetlenie a modrú oblohu.
Rovnaké svetelné podmienky, len miesto LED svetla je použitý blesk.
Doplnkové svetlo nemusíme používať len preto, že je svetla nedostatok. S tým si moderné fotoaparáty vedia poradiť. Používame ho na zlepšenie kvality svetla.
Kombinácia denného svetla a externého blesku.
Kombinácia denného a LED svetla.
Využitie LED svetla na zlepšenie svetelnej atmosféry.
V interiéri to môže byť kombinácia z okna a umelého osvetlenia. Práca s "miešaním" svetla je zaujímavá, pretože nám ponúka priestor pre kreativitu.
Častejšie ale kombinujeme umelé zdroje svetla. Rôzne zdroje umelého osvetlenia (žiarovky, žiarivky, sviečky), napríklad bleskom alebo trvalými fotografickými svetlami, či LED. Vďaka kombinovaniu svetiel môžeme vytvoriť na fotografii rôzne nálady a aj farebne ovplyvniť scénu. Inokedy je to ale výzva, ako využiť rôzne zdroje svetla a ich zharmonizovať.
Kombinácia blesku s osvetlením pubu.
Kombinácia blesku s trvalými filmárskymi svetlami.
Kombinácia blesku so svetlom monitora.
Nabudúce sa budeme venovať charakteru svetla. Jeho smere, farbe, intenzite a kvalite.
Fotosúťaž: Pro.Laika fotograf roka 2024 - 10. kolo - Nočná fotografia (1)
Vianočná Bratislava (5)
Bratislavské cintoríny (5)
Predstavujeme: Wallerret - rukavice pre fotografov (2)