Zlatý rez (po latinsky sectio aurea, gréc. φ – fí) je matematický pomer, ktorý sa považuje za vizuálne harmonický a esteticky príjemný. Jeho hodnota je približne 1:1,618. Tento pomer nachádzame v prírode, umení, architektúre aj v dizajne. Fotografi ho využívajú predovšetkým pri komponovaní obrazu, aby bol záber vyvážený, prirodzený a esteticky príťažlivý.

História zlatého rezu

Prvé zaznamenané zmienky o zlatom reze sa objavujú už okolo roku 300 pred naším letopočtom v Euklidových Základoch, kde sa tento klasický grécky matematik a ďalší myslitelia – napríklad Pytagoras – zaoberali týmto pomerom, aj keď ho pôvodne nenazývali zlatý rez. Svoj výnimočný status získal až o mnoho storočí neskôr. V roku 1509 publikoval taliansky matematik Luca Pacioli dielo De divina proportione, v ktorom spolu s pôsobivými nákresmi Leonarda da Vinciho oslavoval tento pomer ako symbol dokonalosti, harmónie a jednoduchej krásy.

Vďaka Pacioliho knihe a Da Vinciho ilustráciám sa zlatý rez rozšíril medzi vedcami aj umelcami. Od tej doby sa mu pripisovalo množstvo významov – začal byť vnímaný ako číslo, ktoré prirodzene lahodí ľudskému oku, je matematickým vyjadrením krásy a objavuje sa v rôznych tvaroch, ako sú zlaté obdĺžniky či trojuholníky, ktoré našli svoje miesto v dejinách výtvarného umenia.

Zástancovia zlatého rezu tvrdia, že táto proporcia pôsobí esteticky, pretože ju nájdeme bežne aj v prírode. Často sa spomínajú príklady ako pomery v schránkach ulitníkov či v štruktúrach ľudských tiel, avšak tieto pomery sa v skutočnosti značne líšia. Niektoré schránky rastú podľa zákonitostí zlatej špirály založenej na tomto pomere, no rozhodne nie všetky. Ulity nautilusov často zachovávajú rovnaké proporcie počas života, avšak vo väčšine prípadov ide o logaritmické špirály, ktoré sa nemusia presne zhodovať s pomerom fí (φ).

Hodnota fí (φ) sa objavuje aj v ďalších prírodných javoch – napríklad listy na strome, semená v šiškách či slnečnice vyrastajú v uhle či vzoroch, ktoré sa blížia k tomuto pomeru. Vďaka tomu sú rozvrhnuté efektívne, navzájom si nezakrývajú slnečné lúče a zabezpečujú optimálne využitie priestoru – tomuto rozmiestneniu sa hovorí zlatý uhol.

Aj keď neexistuje vedecký dôkaz o tom, že zlatý rez je lepší alebo efektívnejší než iné proporcie, pre umelcov a dizajnérov predstavuje spôsob, ako dosiahnuť harmóniu, vizuálnu rovnováhu a pútavú kompozíciu vo svojej tvorbe. Zlatý rez teda zostáva inšpiratívnym a často používaným nástrojom pri koncipovaní umeleckých diel.

Definícia zlatého rezu

Aj keď je zlatý rez matematicky presný, nemusíme vôbec poznať rovnicu a ani ho pedantne používať. Ale pre tých, ktorých zaujíma teória zlatého rezu, tu je rovnica.

Ak je úsečka rozdelená na dve časti tak, že pomer celej dĺžky k dlhšej časti je rovnaký ako pomer dlhšej časti k kratšej, výsledkom je zlatý rez:

Zlatá špirála

Najznámejším zobrazením pravidla zlatého rezu je Fibonacciho špirála (zlatá špirála, špirála zlatého rezu). V prírode ju nájdeme napr. na priereze ulitou. Založená je na Fibonacciho postupnosti, ktorej členy sa približujú zlatému pomeru. Používa sa na vedenie pohľadu diváka po obraze. Hlavný motív alebo stred akcie je umiestnený do „oka špirály“, línie špirály vedú zrak cez ostatné časti fotografie.

Poznáme aj iné pomocné vzory vychádzajúce zo zlatého rezu, napr. zlatý obdĺžnik, zlatý trojuholník, či zlatý kríž.

Rôzne vzory zlatého rezu.

Zlatý rez vo fotografii

Maliari, architekti, grafici, tí všetci si môžu nakresliť pomocnú zlatú špirálu, zlatý trojuholník, či inú pomôcku vychádzajúcu z pravidla zlatého rezu. Môžu byť tak pri svojej tvorbe exaktne presní. My fotografi tak presní nebývame, väčšinou využívame pravidlo tretín, ktoré zo zlatého rezu vychádza. Je to jeho zjednodušená forma. Niektoré fotoaparáty majú možnosť zapnutia pomocnej tretinovej mriežky na displeji, či v hľadáčiku. To ale neznamená, že by sme zlatý rez nemohli používať. Len nie tak precízne. Častokrát zlatý rez používame intuitívne.

Zlatý rez v praxi.

Prečo sa využíva zlatý rez vo fotografii

Vo fotografii znamená zlatý rez umiestniť hlavné objekty záberu nie do stredu, ale do bodov alebo línií, ktoré zodpovedajú tomuto pomeru. Takto umiestnený motív pôsobí prirodzenejšie a príjemnejšie pre ľudské oko.
Fotografie pôsobia prirodzene, harmonicky a nerušia statickým vycentrovaním motívu.
Pomáha viesť oko diváka obrazom.
Umiestnenie horizontu, hlavnej línie (napr. cesty, rieky) či dominánt (človek, strom, budova) podľa zlatého rezu zvýrazňuje hĺbku a pôsobivosť záberu.

Zlatý rez v postprocesingu

Pri fotografovaní nevieme byť matematicky presný a precízne používať kompozičné pravidlo zlatého rezu. Vieme však postrpocesingom, funkciou orezu, presnejšie zlatý rez uplatniť. V programoch ako Lightroom, Photoshop atď. môžete zapnúť rôzne pomocné kompozičné vzory (v Lightroome sa prepínajú klávesovou skratkou „O“).

Uplatneneie zlatej špirály pri oreze v programe Lightroom Classic.

Orez pomocou vzoru zlatého trojuholníka.

Orez pomocou zlatej tretinovej kompozície.

Opäť využitý zlatý trojuholník.

Záver

Zlatý rez sa považuje za akýsi pomyselný vrchol kompozície. To ale neznamená, že nasilu sa budete snažiť komponovať podľa tohto pravidla. Využívajte všetky pravidlá kompozície podľa toho, čo sa k danej fotografovanej scéne najviac hodí, alebo vyhovuje vášmu zámeru. Kompozičné pravidla sa často aj kombinujú.

Odporúčané články:

Kompozícia: Stredová

Kompozícia: Vodiace línie

Kompozícia: Nechajte si miesto naviac

Kompozícia a fotografické videnie

Kompozícia: Diagonála

Kompozícia: Vyplnenie formátu

Kompozícia: Umiestnenie horizontu

Kompozícia: Pravidlo tretín

Kompozícia: Rámovanie

Kompozícia: Kontrast

Kompozícia: Negatívny priestor