Ak ste veľkým milovníkom čiernobielej fotografie, určite ste premýšľali nad tým, či neexistuje fotoaparát, ktorý by fotografoval čiernobielo, mal špeciálny monochromatický snímač. Drvivá väčšina digitálnych fotoaparátov má snímač využívajúci farebné pixely. Pár fotoaparátov má ale monochomatický snímač. Aké sú ich prednosti a nedostatky?

Monochromatické fotoaparáty

Jednoducho povedané, monochromatický fotoaparát je fotoaparát, ktorý zachytáva iba rôzne množstvá svetla na rozdiel od rôznych farieb, ktoré zachytáva bežný snímač. Monochromatické fotoaparáty na vytvorenie fotografie využívajú iba hodnoty svetlosti každého pixelu. Sú to teda vysokošpecializované fotoaparáty. Preto je ich na trhu len pár, hoci existujú firmy, ktoré sa zaoberajú modifikáciou bežných fotoaparátov na monochromatické.

Fotoaparát Leica M11 Monochrome je snom čiernobielych fotografov. Základná citlivosť ISO 125 je najnižšia citlivosť, akú kedy monochromatický fotoaparát radu M mal, a maximálna citlivosť ISO 200 000 umožňuje zachytiť snímky pri veľmi slabom osvetlení. M11 má zatiaľ najvyšší dynamický rozsah z monochromatických fotoaparátov Leica a je osadený 60-megapixelovým snímačom.

Leica Q2 Monochrome je profesionálny kompakt s 47,3 Mpx s monochromatickým snímačom a pevným 28 mm objektívom f/1,7. Prepokladám, že v priebehu niekoľkých mesiacov Leica predstaví monochromatickú verziu aj novšieho modelu Q3.

Digitálna zrkadlovka Pentax K-3 Mark III Monochrome je osadená 25,7 Mpx monochromatickým APS-C snímačom.

Výhody monochromatického fotoaparátu

Azda najdôležitejšie je, že čiernobiele kamerové snímače sú citlivejšie na svetlo ako farebné kamery. To znamená, že budete môcť zachytiť obrázky pri slabom osvetlení oveľa lepšie, ako by ste to dokázali s farebným snímačom. Monochromatický snímač je schopný dosiahnuť lepší výkon pri slabom osvetlení, pretože monochromatický snímač nepoužíva pole farebných filtrov.

U farebných snímačov s Bayerovou maskou (väčšina) je problémom, že žiaden pixel nemá komplexnú informáciu o farbe. Pri spracovaní dát zo snímača musíme kvôli tomu využívať dáta z okolitých pixelov. Procesu sa hovorí demozaikovanie. Ak ste si niekedy kládli otázku, prečo je pri vyvolávaní RAW-u aktívne doostrovanie, je to preto, že obraz zo snímačov s Bayerovou maskou je mierne neostrý. To u monochromatických snímačov nehrozí, tie pracujú len s jasom, nie s farbami a tak netreba súbory demozaikovať. Každý pixel má kompletnú informáciu o jase, výsledkom sú ostrejšie zábery z bohatými poltónmi a jemnou gradáciou. Výsledok je podobnejší analógovému vzhľadu.

Monochromatické fotoaparáty produkujú ostrejšie zábery z bohatými poltónmi a jemnou gradáciou.

Nevýhody monochromatického fotoaparátu

Monochomatický snímač nedokáže zachytiť farby. Nikdy z neho nebudete mať farebné fotografie, ale s. tým počítate, keď si ho kupujete. Nikdy nedokážete využiť farby pri konverzii na odtiene šedej. Ste obmedzený rovnako, ako pri fotografovaní na film. Prevod farieb na odtiene šedej ovplyvníte len použitím fyzických farebných filtrov. To nikdy nebude tak pružné, ako digitálny prevod z farebného RAW-u. Manipulácia s filtrami vás môže zdržiavať. Na druhú stranu, práve toto môže byť čaro fotografovania s monochromatickým fotoaparátom

U farebných snímačoch sa rozhodnete v počítači, či chcete fotografiu farebnú, alebo čiernobielu a môžete pri prevode využívať rôzne postupy a dopracovať sa k rôznym výsledkom.

U monochromatických digitálnych fotoaparátov musíte používať farebné filtre, rovnako ako pri fotografovaní na ČB film.

Záver

Fotoaparáty s monochromatickým snímačom sú lákadlom pre zanietencov milujúcich ČB fotografiu. Fotografovanie s nimi je podobné, ako pri fotografovaní na film, musíte používať farebné filtre pre riadenie prevodu farieb na odtiene šedej. Odmenou za väčšiu námahu pri fotografovaní sú čiernobiele fotografie s bohatými poltónmi a jemnou gradáciou. Natívnych monochromatických fotoaparátov je len pár a nie sú lacné. Preto sú medzi fotografmi len veľmi málo rozšírené.

V galérii nájdete fotografie zachytené fotoaparátom Leica M Monochrome.