V čase plnom rôznych testov fotoaparátov, kde jednotlivé prístroje dosahujú bodové skóre a ľudia zabúdajú na to, že fotografia má byť v prvom rade radosť, je tu spoločnosť, ktorá sa od masových fotoaparátov stále dištancuje. Spoločnosť, ktorá nezabudla na to, že fotografia musí človeka baviť a fotografom ponúka iba to najlepšie. Hovorím o fotoaparátoch značky Leica, ktoré sú vo fotografickom svete ikonou. Pre množstvo ľudí možno nie je dôležité, čo Leica ponúka dnes, ale pre všetkých je podstatné, čo Leica ponúkla v minulosti.
Viete čo znamená Full-Frame alebo Fx? Predpokladám že áno. Však dnes sa stále hovorí o plnoformátových fotoaparátoch s veľkosťou snímača ako kinofilmové políčko, teda 24x36 milimetrov. Viete ale ako tento formát vznikol a kto sa o to pričinil?
Písal sa rok 1849 a v nemeckom meste Wetzlar vznikla továreň na optické prvky a výrobu mikroskopov s názvom Ernst Leitz GmbH ktorú založil Carl Kellner. Spoločnosť sa rýchlo dostala do popredia a stala sa svetoznámou vďaka vysokej kvalite výrobkov. V továrni Leitz neskôr pracoval aj Oskar Barnack, mechanik a optický inžinier. Bol nadšeným fotografom ale kvôli svojmu zdravotnému stavu nemohol so sebou nosiť ťažký veľkoformátový fotoaparát a ďalšie fotografické príslušenstvo. V roku 1912 skonštruoval prvý prototyp kinofilmového fotoaparátu. Ako záznamové médium do nového fotoaparátu použil negatívny film z filmovej kamery (kinematografický film) a otočil ho o 90°, čím zdvojnásobil formát exponovaného políčka z 18x24 milimetrov na 24x36 milimetrov, ktoré dnes poznáme ako „kinofilmové políčko“. Malý a ľahký fotoaparát mal ohromný úspech a bolo ho treba nejako pomenovať. Pomenovanie Leica vzniklo z dvoch slov: -Lei-tz a -Ca-mera. Prvý fotoaparát sa volal Ur Leica (1914) a bol hybnou silou pri vývoji a výrobe prvého kinofilmového fotoaparátu uvedeného na trh.
Oskar Barnack Ur Leica (1914)
V rokoch 1923 – 24 bolo vyrobených 31 prototypov fotoaparátov takzvanej nultej série Leica 0. Nasledoval úspech novopredstaveného fotoaparátu Leica I (1925) vybaveného objektívom pomenovaným po psovi Oskara Barnacka, Hektor 50mm/1:2,5.
Leica 0 Leica I (1925)
O sedem rokov na to (1932) Leica uviedla na trh prvý fotoaparát s hľadáčikom a diaľkomerom, Leica II. Bol vybavený objektívom Leitz Elmar 50mm/1:3,5. Leica III (1950) bola už vybavená závitom M39 a možnosťou výmeny objektívov. Takto vznikol prvý systémový fotoaparát Leica. Leica s výrobou fotoaparátov pokračuje aj dnes. Jej hlavným produktom sú prémiové profesionálne fotoaparáty v niekoľkých kategóriách. Asi najznámejšou je rada Leica M, ktorá si stále drží nekompromisnú kvalitu a design z čias minulých. Zmenšenou verziou legendárneho „M-kového“ radu je dnes Leica X2 o ktorej dnes bude reč.
Leica II (1932) Leica III (1950)
Jednoduchý, čistý a krásny, tak by sa dal opísať fotoaparát Leica X2. Prednej strane dominuje objektív Elmarit 24mm f/2.8 ASPH. a malý červený krúžok s nápisom Leica. Zadná strana o fotoaparáte prezrádza jeho digitálnu podstatu. Nachádza sa tu 12 ovládacích prvkov a 2.7″ displej s rozlíšením 230 tisíc bodov. Horná strana obsahuje pre Leicu typické otočné kotúče na nastavenie expozičného času a clony. Samozrejmosťou je tlačidlo spúšte, sánky pre systémový blesk a vstavaný blesk.
Leica X2 je asi jediný cenovo dostupnejší fotoaparát, ktorý sa stále vyrába v EU. Na jeho konštrukciu sa používajú najmä kovové prvky. Napríklad zadné ovládacie prvky sú plastové, avšak horné ovládacie kotúče sú kovové. Všetky tlačidlá a kolieska majú jasne definovaný chod až na horný otočný volič, ktorý slúži na manuálne zaostrovanie. Jeho chod je plynulý, aby bolo manuálne zaostrovanie pohodlnejšie a presnejšie. Pri prehrávaní fotografií ním môžete fotky prehliadať.
Celkovo fotoaparát pôsobí veľmi príjemne a odolne. Vyzýva k tomu, aby ste ho zobrali a išli fotiť. :)
Za slnečného dňa sú fotografie príjemne kontrastné.
Ak na akomkoľvek fotoaparáte budete hľadať chyby, nájdete ich. Môžete potom o ňom prehlásiť, že displej má malé rozlíšenie, štart fotoaparátu je dlhý, zaostrovanie je pomalé atď. Na fotografovanie mi ale rozlíšenie 230 tisíc bodov bohato postačuje. Štart fotoaparátu nie je pomalý, po zapnutí môžete za približne sekundu fotografovať a zaostrovanie? To je tak akurát. Treba si uvedomiť, že fotoaparát má veľký APS-C snímač a preto bude dráha zaostrenia dlhšia a tým pádom sa predlžuje aj čas, za ktorý vie fotoaparát korektne zaostriť. Neberte to však tak, že fotoaparát ostrí pomaly. To vôbec nie.
Nastavenie fotoaparátu je jednoduché. Expozičný trojuholník máte priamo na tele fotoaparátu a nemusíte kvôli základnému nastaveniu vstupovať do menu. V prípade, ak chcete nastaviť meranie expozície alebo farebný režim, stačí jednoducho vojsť do menu cez tlačidlo MENU/SET. Celé menu je jedna veľká záložka v ktorej sa nachádzajú všetky nastavenia. V orientácii vám pomáha roler na pravej strane displeja.
Čomu celkom nerozumiem je, prečo X2 neponúka možnosť záznamu iba do formátu DNG, ale len DNG + JPG. Pre objasnenie, DNG (digital negativ) je RAW formát, ktorý vyvinula spoločnosť Adobe ako univerzálny RAW.
Leica X2 je vybavená objektívom s pevnou ohniskovou vzdialenosťou. Objektív Elmarit 24mm f/2.8 ASPH., má dve polohy. Prvá je transportná, kedy je objektív zasunutý do tela fotoaparátu. Pri druhej, pohotovostnej polohe, je objektív vysunutý z tela fotoaparátu.
Ostrosť objektívu je výborná. Fotografie sú plné detailov a objektív si zachováva veľmi dobrý kontrast aj v protisvetle. Optické chyby ako vinetácia a chromatická aberácia sa na fotkách hľadajú veľmi ťažko. Niet sa čomu čudovať, Leica je známa svojim perfekcionalizmom.
Takéto ťažké protisvetlo obyčajný objektív nezvládne. Pre Elmarit je to hračka.
Poďme ale postupne. Prečo ma oslovila práve Leica? Jeden z dôvodov je práve história, ktorú som vám načrtol už v úvode. Druhý dôvod je ten, že Leica sa u mňa spája s čiernobielou fotografiou, ktorú mám veľmi rád. Ešte len nedávno, pred pár rokmi bola Leica jediná, ktorá vedela ponúknuť aj na digitálnom prístroji zaujímavú čiernobielu fotografiu. Je to záležitosť prevažne firmwéru, ktorý vo fotoaparáte máte a Leica si dala záležať, aby jej čiernobiele fotografie boli naozaj čiernobiele a nie šeď šedivá, ktorú ponúkali ostatní výrobcovia.
Ako ste si už mohli všimnúť, s Leicou X2 som sa zameral na čiernobielu fotografiu. V digitálnej fotografii platí, že čím nižšie ISO nastavíte, tým kvalitnejšiu fotografiu dostanete. Pri tomto fotoaparáte v čiernobielom režime to platí presne naopak. Čím vyššie ISO, tým lepšia fotografia. Najlepšie výsledky sa mi podarilo dosiahnuť na citlivosti 6400 priamo v JPG súbore. Prečo je tomu tak? Pri klasickej farebnej digitálnej fotografii sa snažíme vyhnúť nadbytočnému šumu, ktorý vzniká práve pri vyšších citlivostiach. Klasická filmová fotografia nedisponuje digitálnym šumom, ale takzvaným filmovým zrnom, ktoré tvoria samotné kryštáliky svetlocitlivej emulzie. Práve kombinácia čiernobieleho efektu a vysokej citlivosti ISO spôsobí, že charakter šumu sa veľmi podobá na filmové zrno, ktoré fotografii dodáva charakteristický feeling.
Všimnite si, ako sa fotoaparát snaží vyhľadiť šum pri ISO 400. Pri citlivosti 6400 odšumovanie fotoaparát "vzdá" a na fotografii nechá príjemné zrno.
Fotografia nasnímaná pod žiarovkovým svetlom na ISO 6400.
Pri nižších citlivostiach obraz neobsahuje tak výrazný šum pripomínajúci filmové zrno. Zachováva sa však vyšší kontrast a vysoká kvalita už v JPG súbore.
Ak sa rozhodnete fotografovať čiernobielo a zvolíte zápis do formátov RAW+JPG, fotografie budú čiernobiele iba v súbore JPG. Ako náhle sa pokúsite otvoriť RAW (DNG) formát, fotografia bude farebná. Takáto výhoda vám umožní neustále fotografovať čiernobielo a v prípade, že budete chcieť farebnú fotografiu, jednoducho si ju vyvoláte z RAW-u. A práve na úpravu RAW súborov k fotoaparátu dostanete univerzálny licenčný kľúč na aktuálnu verziu programu Adobe Photoshop Lightroom. Fotoaparát stačí zaregistrovať na stránke leica.com a obratom dostanete licenciu na spomínaný software.
S Leicou X2 sa mi pracovalo naozaj dobre. Menšie chybičky „krásy“, ako napríklad pomalšie prehliadanie priblíženej fotografie na displeji fotoaparátu, by iní určite odsúdili. Mne to príliš nevadilo, nakoľko som si chcel užiť fotografovanie a nie hľadieť na nafotené snímky a študovať ostrosť na 100% náhľade. Oproti predošlej X1, je nová X2 podstatne rýchlejšia. Rýchle automatické zaostrovanie a veľmi dobrý obrazový výstup predurčujú fotoaparát na street fotografiu. Čo viac by si street fotograf mohol priať? Väčšina známych mien v tejto oblasti fotografovala s fotoaparátom Leica. :)
Fotoaparáty Leica nie sú určené pre masy. Leica je určená pre užšiu skupinu fotografov, ktorí vedia oceniť drobnosti, ktoré robia tieto fotoaparáty výnimočnými. Dovolil by som si uviesť analógiu s autami. Z bodu „A“ do bodu „B vás prevezie aj stará Škodovka. Ale sú tu aj takí, ktorí rovnakú cestu podniknú na Ferrari. Áno, pre týchto jedincov to môže byť nepohodlnejšie, nakoľko cesty sú rozbité a odpruženie športového auta tvrdé, ale aj napriek všetkému si cestu užijú. :)
+ pevný svetelný objektív
+ klasický dizajn fotoaparátu
+ ovládanie fotoaparátu
+ obrazová kvalita na vysokých citlivostiach
+ čiernobiely režim
+ jednoduché menu
+ výdrž batérie
+ fotoaparát vyrobený v Nemecku
- vyššia cena
- nemá vstavaný hľadáčik
- pomalšie reakcie pri prehliadaní fotografií
Fotoaparát alebo objektív? (4)
Abstrakcia vo fotografii (1)
Fotosúťaž: Pro.Laika fotograf roka 2024 - 10. kolo - Nočná fotografia (1)
Vianočná Bratislava (5)