Steve McCurry vo Viedni

Do 24. septembra visí vo Viedni v uličke medzi legendárnou Mariahilfer Strasse a trhoviskom Naschmarkt jedinečná výstava. Nevšedná inštalácia umožnila obrovským fotkám Steve McCurryho vznášať sa v priestore.

Ešte žiadna fotovýstava ma tak nedostala, ako táto. Životné dielo Steva McCurryho je také výnimočné, že pre neho vymysleli novú formu prezentácie obrázkov. Veľkoformátové zábery s rozmermi 2 x 3 metre až 4 x 6 metrov sú podsvietené. Súčasťou špeciálnych rámov sú svetlá, ktoré jednoliato osvetľujú zozadu fotografie na materiály, ktorý pripomína plachty nákladných dodávok. V jednom ráme sú zvyčajne z každej strany hneď dve fotografie, dokopy stovka záberov. Táto výstava mala premiéru v Grazi v roku 2021.

Steve povedal: „Pravdepodobne je to najlepšia show v mojom živote!“ Želal si, aby ju bolo ešte vidno a podarilo sa. Úžasne nainštalované úžasné fotografie potrebujú úžasný priestor. Semper Depot na Lehárgasse 8 vo Viedni takým miestom je. Obrázky tu môžu levitovať.

Taška s filmami

Steve McCurry sa venuje fotografii už viac ako 40 rokov. Narodil sa na predmestí Philadelphie v Pensylvánii. Študoval film na Pensylvánskej štátnej univerzite a potom začal pracovať pre miestne noviny.

Po niekoľkých rokoch na voľnej nohe podnikol prvú cestu do Indie. Cestoval s väčšou taškou oblečenia a menšou s filmami, prešiel cez subkontinent a skúmal krajinu s fotoaparátom. Po niekoľkých mesiacoch si vraj ani poriadne nevšimol, ako prekročil hranicu do Pakistanu. Tam stretol skupinu utečencov z Afganistanu, ktorí ho prepašovali cez hranice do ich krajiny práve v čase, keď ruská invázia uzatvárala krajinu pre všetkých západných novinárov.

McCurry, ktorý sa objavil v tradičnom odeve, s dlhou bradou a výraznými črtami v tvári po týždňoch s mudžahedínmi, priniesol svetu prvé zábery konfliktu v Afganistane. Na všetkých jeho obrázkoch boli ľudia.

Rozprávač príbehov

Od čias v Afganistane McCurry vytvoril úžasné zábery na všetkých siedmich kontinentoch a nespočetných krajinách. Jeho práca zahŕňa konflikty, miznúce kultúry, starodávne tradície aj súčasnú kultúru. Vždy si pri tom zachováva ľudský prvok, vďaka ktorému je aj jeho najslávnejší obraz Afganského dievčaťa taký silný.

V roku 2016 Steve McCurry čelil výčitkám, že vlastným fotkám pomáha k dokonalosti nie len všeobecne prípustnými zásahmi do farebného vyváženia, úprav expozície a nadržiavaním časti obrazu, ale aj tým, že kde tu maže všetko čo špatí kompozíciu. V čase umelej inteligencie je ťažké povedať do akej miery môže sám autor obrázku pomôcť. Žijeme v období, keď dokumentárna fotografia prestala byť vážená a rešpektovaná. Okrem toho je bežné kradnúť fotografie a používať ich na rôzne pokusy s umelou inteligenciou či obrazovým editorom.

Steve svoje zásahy vysvetlil jednoducho, že on nie je dokumentárny fotograf, ale vizuálny rozprávač príbehov. Možno čosi ako rozprávkar. Trochu drsnejší...

„Zaujímam sa o ľudí, o to, akí sú ľudia rôzni, no zároveň sú rovnakí. Všetci sa obliekame inak a hovoríme inými jazykmi, možno máme iné náboženstvá. V zásade však máme stále spoločné zdieľaná ľudskosť, spoločná. Tento rozdiel je to, čo ma skutočne fascinuje,“ nechal sa počuť.

V nestráženom momente sa snaží sprostredkovať život. Svoje dojmy, farby, krajinu, ale aj osudy zobrazovaných zhusťuje do jedného obrazu. Takých machrov je na svete málo, aj keď sa to zdá jednoduché a že by to v čase mobilov mohol zvládnuť každý druhý.

McCurry má kopu svetových fotografickýcj ocenení. Francúzsky minister kultúry ho vymenoval za rytiera Rádu umenia a literatúry. Najnovšie mu Kráľovská fotografická spoločnosť v Londýne udelila storočnú medailu za celoživotné dielo.