Zúčastnil som sa podujatia Fujifilm X Summit, ktoré sa konalo v Prahe pre žurnalistov a obchodníkov. Fujifilm na ňom oficiálne predstavilo nový GFX100RF, prvý stredoformátový kompakt s prime objektívom. Na túto akciu naväzuje Fujikina, podujatie pre širokú verejnosť, s množstvom skvelých podujatí. Pre mňa to bola príležitosť dozvedieť sa niečo nové a vyskúšať novinku aj mimo Bratislavy.

Nebudem vám popisovať čo sa na Summite dialo, to hlavné bolo predstavenie Fujifilm GFX100RF a to, čo sme mi videli naživo, si môžete pozrieť vo videu.

Návšteva Prahy mi pomohla vykryštalizovať názory na GFX100RF a zároveň som sa dozvedel veľa od tých najpovolanejších, ľudí z Fujifilmu, ktorý sa podieľali na dizajne, koncepcii a konštrukcii tohto fotoaparátu. Vďaka internetu sme sa dozvedeli aj odpovede na otázku, prečo prístroj nemá toto a tamto.

Prečo nemá GFX100RF stabilizáciu obrazu?

Sám som veľkým fanúšikom akejkoľvek obrazovej stabilizácie. Posúva možnosti snímania. Je ale pravdou, že nie vždy je nutná. Veď desaťročia sme fotografovali bez nej. Sú situácie, kedy stabilizáciu nepotrebujete, pretože používate dostatočne krátke expozičné časy. A to je príklad GFX100RF, ktorého koncepcia ho predurčuje na určité žánre, kde sa dlhšie časy používajú zriedkavejšie. Naviac je tu nízka úroveň šumu aj pri vyššších citlivostiach, ktorá kompenzuje nutnosť používať bezpečné časy. Listová uzávierka produkuje menej otrasov ako štrbinová a aj to pomáha zachytiť ostrý obraz.

Implementácia IBIS do fotoaparátu by len málo zväčšila jeho rozmery. Problémom by bolo, že objektív by musel mať inšiu (väčšiu) konštrukciu, aby pokryl snímač aj po jeho vychýlení.

Nezabudnite, že stabilizácia obrazu kompenzuje otrasy fotoaparátu a nie pohyb objektu pri dlhšom čase, ten bude i tak rozmazaný.

Produktový manažéri Fujifilmu poskytli ohľadom stabilizácie obrazu následujúci vysvetľujúci obrázok.

Dôležité čiary v grafe sú čierne diagonálne čiary. V tejto tabuľke môžete vidieť, že ak chcete získať ostré snímky napríklad s 250 mm objektívom, musíte snímať rýchlosťou približne 250 sekundy.

Úplne hore (nad červenou čiarou) máme teleobjektívy, ktoré potrebujú OIS.

Fialová vľavo je rozsah, kde potrebujete statív. Žltá časť ukazuje, kde IBIS funguje najlepšie.

Vpravo vidíme rozsah, ktorý nepotrebuje IBIS a možno ho snímať z ruky bez IBIS a napriek tomu získať ostré snímky, a v tomto rozsahu označili 35 mm F4.

Takže pri pohľade na graf je zrejmé, že ak používate na 1/40 sekundy alebo viac, potom by IBIS aj tak bol málo užitočný. Toto sú ale len orientačné informácie, napokon záleží na schopnostiach konkrétneho užívateľa.

Má digitálny zoom zmysel?

Ak mám pravdu povediac, dávam prednosť využitiu čo najväčšej plochy snímača. Preto uprednostňujem fotoaparáty s výmennými objektívmi.

S Marcelom Konečným, známym Fujimilovníkom, sme sa rozprávali aj o digitálnom zoome a zisťovali sme, koľko megapixelov po oreze zostane. Vyskúšali sme to na mojom Macbooku, rovno na najdlhšom virtuálnom ohnisku 80 mm. Pri ňom má fotografia rozlíšenie približne 20 Mpx. To stále nie je zlé, veď toľko majú bežne Micro 4/3 bezzrkadlovky a blíži sa to 24 Mpx, toto rozlíšenie je bežné aj u plného formátu.

Pri snímaní do formátu RAW obsahuje súbor informácie z celého snímača, takže sa v editore môžete vrátiť aj k plnému 102 Mpx rozlíšeniu.

Vyskúšali sme aj funkciu Supperresolution, ktorá je súčasťou Lightroomu a dokáže, pomocou AI, zväčšiť rozlíšenie na 4-násobok. Výsledky sú veľmi dobré. Z 20 Mpx rozlíšenia tak dokážete dostať 80 Mpx.

Pre občasné priblíženie si detailu tak digitálny zoom dáva zmysel. Funkcia ťaží z nadpriemerného rozlíšenia snímača.

Schéma orezu pri digitálnom zoome.

Kto využije prepínač pomeru strán?

Na internete som našiel názor, že prepínač pomeru strán je ten najzbytočnejší, aký kedy vznikol. To, že ho konkrétny užívateľ nepotrebuje neznamená, že pre iného to bude jedna z najobľúbenejších vychytáviek. Táto funkcia je dobre využiteľná, vďaka veľkému rozlíšeniu snímača, rovnako ako u digitálneho zoomu. Napríklad pri oreze na pomery strán 16:9 alebo 1:1 vám ostane nadpriemerných 70 Mpx. Pri extrémnom panoramatickom formáte 17:6 je to veľmi dobrých 48 Mpx.

Fujifilm touto funkciou odkazuje na svoju minulosť a fotoaparáty s rôznymi pomermi strán. Napr. na lexendárny panoramtický X-T1, AF stredoformátový kompakt Fujica GA645 Pro, či Koudelkov obľúbený panoramatický fotoaparát Fujica G617.

Osobne niekedy používam iný pomer strán, aký natívne ponúka fotoaparát. Snažím sa tým vyhnúť rutine, naučiť sa inak pozerať na veci okolo seba a učím sa novým kompozíciám. Moje fotografovanie je zábavnejšie, poučnejšie a kreatívnejšie. Preto som sa do fyzického prepínača pomeru strán zamiloval. Teraz som ohol meniť pomer strán bleskovo.

17:6, dramatický panoramatický formát.

Kompozícia: Pomer strán

Štvorcový formát s Fujifilm GFX100 II

Prečo displej nie je otočný?

Viac ako absencia stabilizácie obrazu mi vo fotoaparáte chýba plne otočný displej. Výklopný displej umožňuje plochejšiu konštrukciu a lepšie zapadne do koncepcie čo najmenšieho stredoformátového kompaktu.

Záver

Fujifilm GFX100RF nie je pre každého a nie kvôli cene. Rovnako ako iné kompakty s prime objektívom je to špecializovaný fotoaparát predurčený na určité žánre, akými sú street foto, dokument, cestovateľská fotografia.