Report z workshopu Street fotografia vo Viedni

Po teoretickej príprave v stredu, kedy sme si prešli techniku, kompozíciu, videli inšpiratívne fotky a predovšetkým si ujasnili etiku fotografovania na ulici, prichádza sobota, deň “D”. Stretávame sa ráno o 5:38 na hlavnej stanici, naša malá úderka. Teoreticky pripravení a ľahko napätí. Vo vlaku si obdivujeme navzájom techniku a diskutujeme načítané tipy „ako na to“.

Víta nás zamračená Viedeň. V centre na Stephansplatz sme rýchlo metrom. Jedna účastníčka, Zora, dokonca bicyklom. :-) Námestie je takmer ľudoprázdne. Obeťou sa stáva osamelá slečna na lavičke, ktorá si kontroluje kozmetiku v kabelke a nonšalantne prijíma záujem fotografov.

Po načerpaní energie v MacCafé vyrážame individuálne na dve hodiny do ulíc. Mesto je prázdne, osamelé postavičky registrujú nenápadných lovcov fotografií už z diaľky. Lektor schválne zvolil takú rannú hodinu, aby sme si vyskúšali aj fotografovanie v situáciách, kedy je fotograf ľahko rozpoznateľný a musí svoje konanie často zdôvodniť, alebo aspoň neverbálne odkomunikovať.

Dostávam sa až na okraj centra k Ringu a snažím sa odfotiť aspoň ranných bežcov, cyklistov a pár náhodných turistov. Zmocňujú sa má ľahké pochybnosti, či z toho niečo bude. Je ťažko sa dostať k ľudom dostatočne blízko. Stretávam Jula Kotusa a inšpirujem sa jeho fotkami. Fotím električky, ľudí cez sklo, len aj v električkách je ich ráno málo.

Mesto sa pomaly zaľudňuje, vraciam sa k Stephansdomu a fotografovanie sa trochu rozbieha. Stretávame sa, celá skupina, a presúvame do Pratru. Ľudí, asi aj kvôli počasiu, je stále pomerne málo. Vládne ľahká neistota.

Ideme spolu na obed. Sledujem Jula ako fotí. Pristupuje k ľudom veľmi blízko. Zažívam taký malý aha efekt. Skúšam vzdialenosť na pár cvičných fotkách. A postavy začínajú mať emócie, začínajú vypĺňať priestor fotografie a stávajú sa naozaj hlavným motívom.

Knedlo-vepřo-zelo a nemecké pivo vo Viedni dodávajú energiu na ďalšie fotenie. Nálada v skupinke stúpa. Vraciame sa na Stephansplatz. Námestie je plné. Turisti, domáci, exoti... Fotografovanie naberá na obrátkach. Začína naozajstná zábava. Ľahký dážď pridáva scéne na zaujímavosti. Po konzultácii s Julom dolaďujem svoju techniku focusingu. Počet zaostrených tvárí na fotke stúpa. Vládne dobrá nálada a zábava z fotenia.

Deň sa pomaly končí, presúvame sa na stanicu a domov do Bratislavy. Fotiť street vo Viedni bolo oveľa zábavnejšie, ako som očakával. Ľudia oproti Bratislave reagujú spontánnejšie, ústretovejšie a väčšinou nemajú až taký problém s fotením na ulici.

Rozchádzame sa na stanici, čaká nás hľadanie vydarených fotiek a ich príprava na spoločné vyhodnotenie, prezentáciu a to najdôležitejšie, komentár a odporúčania nášho inštruktora Jula Kotusa. Workshop street fotografia by som určite odporúčal všetkým, ktorých fascinuje reálna fotografia, moment, ktorý sa už nikdy nemusí zopakovať a musím povedať aj tým, ktorí majú radi taký ľahší adrenalín. :-)

Najbližší Street workshop v Prahe nájdete tu.