Petr Slavík nezostal len pri pivných plánoch

Fotograf a dobrodruh Petr Slavík vydal tri knihy, nakrútil tri dokumentárne filmy vo vlastnej produkcii, jeho fotky divej prírody sú v exkluzívnych kalendároch. Baví ho vymýšľať safari a exotické dobrodružné výpravy a sprevádzať nimi ľudí. Dúfa, že svet sa umúdri a pandémia konečne skončí.

Odkiaľ si?

Momentálne žijem v Ústí na Labem. Pochádzam z Mělníka. Sťahujem sa po prúde rieky od sútoku na sever smerom k nemeckým Drážďanom.

Ako si sa dostal k fotografii?

Skončil som gymnázium, potom „bolševik“ zavelil a šiel som na vojenčinu. Odslúžil som si dva roky. Potom som sa motal životom, robil som čašníka, barmana, šesť rokov drevorubača… Fotografovanie prišlo s cestovaním. Hneď po revolúcii, na jar v roku 1990, som vyhlásil, že sa dostanem stopom do Afriky. Keď som to povedal v dedine z ktorej pochádzam, všetkým to znelo akoby som sa zmienil, že odletím na Mars. Jedného krásneho dňa som stál s batohom za Prahou a stopoval som.

Takých čo o podobných dobrodružstvách rozprávajú pri pive je veľa, ale neurobia to.

Cestoval som cez Západné Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko späť do Španielska. Previezol som sa trajektom do Maroka, kde som prišiel na to, že už nemám žiadne peniaze. Ale, do Afriky som sa dostal. Domov som sa vracal cez Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko a Nemecko. V tom čase bola Európa mimoriadne ústretová k chalanovi, ktorý prišiel z druhej strany železnej opony. Keď sa dozvedeli odkiaľ som zaujímalo ich, ako sme sa mali a aké to u nás bolo. Boli úžasní. Veľa ľudí si ma brávalo domov, dali mi najesť, napiť a nechali ma u nich vyspať. Dnes je Európa úplne iná.

Bolo ti niečo či niekto inšpiráciou? National Geographic?

V tom čase som sa k nemu ani veľmi nedostal. K tuláckemu cestovaniu ma inšpiroval Jack Kerouac. Túžbu po Afrike vo mne vzbudzovali romány Joy Adamsonovej a filmy o levici Elze. Knihy Gerarda Darela ma zasa priviedli k cieľu vydať sa do Južnej Ameriky. Darel tam lovil zvieratá pre zoologické záhrady, ktoré zakladal v Londýne.

V Česku ste mali lovca Josefa Vágnera, zakladateľa safariparku v Dvore Králové nad Labem.

Safaripark som vnímal, ale Vágner ma nezaujal až tak, ako trebárs bývalý riaditeľ ZOO Praha Zdeněk Veselovský a jeho knihy. Bol som vtedy malý chlapec a Veselovský mal v televízii program o zvieratách, možno preto.

Vráťme sa k fotografii. Kedy si si s ňou začal?

Na prvej ceste do Afriky som mal nejaký maličký kinofilmový kompakt. Už ani neviem aký. Potom som sa dlho nikam nedostal. Keď som mal 25 rokov som sa vybral do Argentíny, kde som strávil 3 mesiace. Prešiel som ju stopom. Myslel som, že sa dostanem až do Paraguaja, ale to sa mi nepodarilo. V tom čase to u mňa nebolo o fografovaní. Len som zaznamenával vlastné spomienky, tak ako to robia turisti. Po tejto ceste prišla ďalšia juhoamerická cesta. Samozrejme, tiež stopom. Až keď som sa rozhodol, že vyjdem na Kilimandžáro som si požičal prvú zrkadlovku s nejakým dlhším sklom, pretože som chcel zažiť safari. Mal som požičaného nejakého Tamrona 100-400. Na safari som zistil, že fotografovanie je cesta k práci, ktorú som vždy túžil robiť a ktorú aj robím. Chcel som stretnúť všetkých hrdinov mojich obľúbených kníh. Odmala ma lákali africké planiny a buš. Bol som do nich zamilovaný. Už v prvom ročníku na základnej škole som hovoril, že budem strážca prírody v Afrike. Vtedy sa mi všetci vysmiali.

Ním si sa ale nestal.

Zážitkov už mám viac ako keby som sa ním stal. Dodnes sa vraciam ku Knihe džunglí.

K rozprávke?

Ona to ani nie je rozprávka. Nie nadarmo za ňu dostal Rudyard Kipling Nobelovu cenu za literatúru. Dodnes v tej knihe nachádzam veľa inšpirácií a zaujímavých vecí. Dostal som sa na miesta na ktorých údajne kniha vznikala.

Myslíš, že by si mohol byť inšpiráciou aj ty sám? Šlo by to dnes, vybrať sa stopom do Afriky?

Na mojich prednáškach ľudia hovoria o tom, aká drahá by bola taká cesta. Zaujíma ich koľko by to stálo. Moju prvú cestu do Južnej Ameriky som urobil s rozpočtom jeden a pol dolára na deň. Nebol to zámer, ale viac som nezohnal. V Argentíne v tom čase prebehla umelá dolarizácia a ceny šli prudko nahor. Vo dvojici sme mali denne na kilo chleba a malé cigarety balené po 10 kusov. Cez deň sme sa s kamarátom delili. Ja som bol vždy hladnejší, tak som si svoj prídel skôr zjedol. On zasa bol odhodlanejší fajčiar. Večer sme ležali v spacákoch pri ohni a vymienali si zvyšky chleba a cigariet. Na tejto ceste schudol on 18 kilogramov a ja len 12.

Šlo by to teda aj dnes?

Šlo, len na to musíš byť odhodlaný. Sám si musíš zrovnať v hlave, kde sú tvoje priority. Musíš sa rozhodnúť čo chceš a prispôsobiť sa situácii. Môžeš si za peniaze, ktoré zarobíš kúpiť letenku a byť niekde dva či tri mesiace. Jazyková vybavenosť mladých ľudí je dnes skvelá. Dohovoria sa po celom svete. Ak niekto povie, že sa to nedá, je to len výhovorka.

Stačí sa zdvihnúť a ísť. Nie je to na zbytočné obavy?

Prepadnúť ťa môžu kdekoľvek, v Prahe, v Bratislave… Rozumné je príliš neukazovať čo so sebou nesieš a nechovať sa povýšenecky. Keď niekam prídeš skromne sú obyčajní ľudia úžasní po celom svete.

Aj obyčajní zlodeji sú ústretovejší? Kedy a kde ťa dobre okradli?

Ukradli mi napríklad 400 mm objektív s maximálnou clonou 2,8. Bolo to rovno na brazílskom letisku. Krátko po majstrovstvách sveta vo futbale som bol s klientmi fotografovať jaguárov. Sedeli sme šiesti na jednej lavici. Jeden z klientov mal nový fotoaparát a potreboval poradiť s nastaveniami. Objektív som mal opretý o nohu. V priestore, kde už boli len cestujúci z lietadla a kde si až tak pozor dávať nemusíš som sa postavil urobil pár klikov a keď som si sadal naspäť, zistil som, že objektív už nemám. Najprv som si myslel, že je to len hlúpy žart… Nakoniec sme všetci hľadali kde sa len dalo, vrátane záchodov, ale nič sme nenašli. Objektív bol preč.

Nemalo to šťastný koniec?

Nemalo. Ani polícia ma príliš nevnímala. Nejaký zápis som urobil až niekde u dedinského policajta.

Išlo ti niekedy o život?

Asi bolo takých chvíľ veľa, ale v tom momente som si to neuvedomoval. Pocit, že je so mnou naozaj koniec som mal v Kazachstane. Kôň ma zhodil zo sedla a mne zostala noha v strmeni. Ťahal ma za sebou. Odvtedy mi občas vypadáva ľavá noha. Mal som rozbitú hlavu, bol som čiastočne stiahnutý z kože a mal som zopár zlomenín. Keď za koňom visí jazdec, nezastavuje sa. Nato mali kovboji kolty. Keď sa im takto nešťastne podarilo zostať visieť na koni za nohu, zastrelili ho. Zbrane nemali na to, aby sa zabíjali medzi sebou. V tu chvíľu, keď mi lietali kopytá okolo tváre som si hovoril, že je ozaj koniec. Mrzela ma len jediná vec, že už neuvidím dcérku. To bolo to, na čo som myslel.

Koľko máš detí?

Len deväťročné dievča.

Si ambasádorom Nikonu. Ktoré fotoaparáty používaš?

Obľúbil som si Nikon D850. Je to najlepší fotoaparát, aký za posledné roky Nikon priniesol na trh. Rozlíšenie má takmer stredoformátové. Pretože sa špecializujem na wildlife potrebujem aby bol fotoaparát rýchly a presný.

Objektívy?

Jednoznačne Nikon AF-S Nikkor 400mm f/2.8. Vyhovujú mi na ňom rýchlosť, kresba, svetelnosť, spoľahlivosť. Výborne spolupracuje aj s dvojkovým telekonventorom.

Nie je to na hrane?

Pri tejto štyristovke nie. Mal som túto zostavu na Kamčatke na medveďoch a fungovalo tona druhý breh rieky aj pri pohybe oproti mne naozaj skvele .

Čo okrem tejto kombinácie nosíš v brašni?

Základ tvoria dva zoomy od Nikon Nikkor Z 24-70 mm f/2,8 a Nikon Nikkor Z 70-200mm f/2,8. Potom, samozrejme, už spomínaná dlhá 400 a na africké safari som si obľúbil celkom čerstvé sklo Nikon AF-S Nikkor 200-500mm f/5.6. Na celodenné nosenie je ako stvorený, pretože ak máš celý deň fotoaparát na kolenách v aute, tak sa tými dlhými sklami zle manipuluje. Neprekáža mi na ňom ani maximálna clona 5,6, pretože pri fotení zvierat aj tak potrebujem trochu pricloniť.

Čo ťa živý? Kde berieš na výpravy?

Robím expedície pre klientov. Sprevádzam ich na safari, vymýšľam cesty. Už skoro dva roky mám v pláne výpravu za ľadovým medveďom. Prenajal som loď, zohnal klientov a prišla pandémia. To bol koniec. Pred nedávnom som dostal náhradný termín na máj. Na rozdiel od niektorých iných fotografov organizujem cesty cez oficiálnu cestovnú kanceláriu, ktorá zabezpečuje kompletný servis s plným poistením. Keď si pred odchodom vytkneš členok, cestovka ti vráti peniaze. Je poistená proti úpadku. Nie je to žiadna partizánčina.

Zaručíš mi aj to, že keď sa s tebou vydám za ľadovými medveďmi, tak ich aj uvidím?

Nie. Ľadového medveďa ti nesľúbim. Robím expedície do miest, ktoré mám sám vyskúšané. Ľadový medveď je nevyspytateľný.

Kde to poznáš najlepšie?

V Botswane. Chodím tam už roky. Mám tam kamaráta, ktorý zabezpečuje úplne všetko. Sám fotografuje, takže presne vie čo fotografi potrebujú. Sme obaja rovnako starí a rovnako nadšení pre divú prírodu. Afrika je moja srdcovka.

Isto máš aj nejaké zážitky pri ktorých si ani nedýchal.

Zaútočila mi na džíp slonica. Úplne bezdôvodne. Keď sa blížiš k stádu v ktorom sú mláďatá nesmieš prekročiť určitú vzdialenosť, aby sa slonice necítili v ohrození. V určitom bode sa mení takzvaná úteková vzdialenosť na útokovú. Často sa stáva, že slonice prídu sami veľmi blízko. Keď to urobia zvieratá, je to v poriadku. Ty musíš mať na pamäti pravidlá. Tá slonica na nás zaútočila náhle, bez trúbenia alebo inej výstrahy. Slon má dve fázy útoku. Prvá je zastrašovacia, ktorú keď neposlúchneš, prichádza druhá, deštruktívna fáza. Zakričal som na šoféra. Boli to osudové sekundy. Vnímal som, akoby auto spomalene váhalo či sa vôbec rozbehne. Ešte dobrých 50 metrov bežala za nami. Zvieraťu môže preskočiť rovnako, ako človeku.

Pridaj ešte nejaký milý zážitok.

Strávil som takmer dve hodiny s horskými gorilami chvíľu sám. Je to neuveriteľný pocit z tak mohutných tvorov s tak nežnými pohybmi a jemným správaním. Domorodci porovnávajú útok gorilieho samca k útoku slona. Sedel som v poraste a statný samec bol odo mňa nejaké dva metre. Videl som jeho mohutný strieborný chrbát. Zrazu prišla samička a pozerala sa na mňa tvárou v tvár. Okamžite som sklopil oči a naznačoval, že sa kŕmim vegetáciou. To je taká zvieracia múdrosť: Ten kto je nemá chuť ťa zjesť. Po chvíli odišla, aby sa opäť vrátila aj s mláďaťom. Viem, že je to odo mňa naivné, ale mne to pripadalo, že mi ho prišla ukázať.

Sen?

Už som to raz skúsil, ale nepodarilo sa mi to. Leoparda snežného som ešte pred objektív nedostal. Ďalšiu šelmu, sibírskeho tigra mám z fotopasce, ale nie z ruky. Môj život sa točí okolo šeliem. Úplná utópia je pre mňa asi mandžuský leopard. Ale, možno raz sa mi to podarí, kým úplne vyhynú. Leopardy sú pre mňa najkrajšie mačkovité šelmy.

Keď už máš dobrú fotku, komu ju predáš?

Dobrú fotku nepredám. Lacných fotiek zvierat sú plné fotobanky. Predávam ich vytlačené na fotoplátne na výstavách. Cez moju fotobanku toho ide málo. Fotky mám pre seba a na vlastnú propagáciu. Dobrá fotka je skvelá reklama na cesty, ktoré organizujem. Klient vidí, čo môže čakať.

A môže si povedať, že to urobí lepšie, ako ty.

:)