Ak moju tvorbu sledujete dlhšie, určite ste zaznamenali môj projekt, či sériu „Botanica noir“. Fotografie flóry v štýle Low key, čiže s prevahou tmavých tónov. Inšpiráciou sú mi fotografie legendárneho Ansela Adamsa. Sériu neustále rozširujem. Je jedno akým fotoaparátom fotím, mám sériu fotografii nasnímanych aj mobilom. Je to len o prístupe k foteniu a postprocesingu, nie až tak o technike.
Pri mojom poslednom fotení v štýle „Botanica noir“ som fotil azda tým najlepším, čo je na trhu.
Stávkou na istotu je pre mňa fotenie v Botanickej záhrade. Nikdy som neodišiel sklamaný a bez fotiek. Aktuálne vstupné je 4,50 € a mne za to stojí prejsť sa príjemným prostredím a dobre si zafotiť.
Ja som si od Fujifilmu vypožičal vlajkovú loď GFX100 II, pretože má špičkový dynamický rozsah, ktorý sa využije pri konverzii farieb na odtiene šedej i na zachytenie plynulých poltónov. Väčšinu záberov som urobil portrétnym objektívom FUJIFILM GF 110mm f/2 R LM WR, je to ekvivalent plnoformátového objektívu 87 mm F1,6. V menšej miere som použil aj kratší svetelný FUJIFILM GF 55mm f/1.7 R WR. Je to ekvivalent plnoformátového objektívu 44 mm F/1,3. Vedel som, že nepotrebujem makroobjektív, pretože na detaily v mierke 1:1 sa takmer nezaujímam. Radšej mám mierne širší detail, ktorému sa hovorí close-up.
Fotografovanie v štýle low key vyžaduje výber vhodného motívu, správne nasvetleného a exponovaného. Pri ČB fotografii sa nemusí jednať o presnú expozíciu. Fotograf určuje exponovanie záberu tak, aby dosiahol želanú tonalitu, v mojom prípade v štýle Low key.
Fotoaparát som nastavil do režimu priority clony (A) a tonalitu som riadil korekciou expozície okolo -2/3 EV až -1EV. Nie je to kvôli podexponovaniu záberov, ale kompenzuje to nepresné meranie expozície u tmavých motívov, alebo pri fotografovaní v protisvetle.
Na fotoaparáte som nastavil monochromatický obrazový profil, aby som videl potenciál záberov, hoci pri postprodukcii v počítači budú vyzerať trochu inak.
Low key vo fotografii je štýl, ktorý zdôrazňuje tmavé tóny a tiene. Hlavné znaky:
Fotografovanie v štýle Low key neznamená, že len podexponujete zábery, aby boli tmavé. Je to o výbere motívu a jeho nasvietení. V prípade rastlín vyberám motívy s prevažujúcimi tmavými tónmi. Najviac sa mi osvedčilo mäkké svetlo v tieni, alebo pod mrakom a protisvetlo. Využívam aj bodové svetlo prechádzajúce medzi stromami.
Mäkké svetlo.
Protisvetlo.
Bodové svetlo.
Fotografie upravujem v programe Lightroom. V prípade tejto série nepoužívam presety, či monochromatické obrazové profily. Chcem mať prevod farieb na odtiene šedej pod úplnou kontrolou. Na začiatku úprav len prevediem fotografie do ČB jednoduchým stlačením klávesovej skratky „V“.
Poznámka: ČB fotografie dôkladne preveria kvalitu a nastavenie vášho monitora. Pri úpravách stlmte jas na cca 50%. Dobý monitor je dôležitý, aby bol schopný zobraziť detaily v najtmavších tieňoch a najvyšších svetlách. Ak nemáte istotu, že je váš monitor kvalitný, kontrolujte histogram a hodnoty RGB kanálov.
Funkcia Exposure funguje podobne ako korekcia expozície +/- na fotoaparáte. Upravujete ňou celkovú expozíciu. To je základ všetkých úprav a pri ČB v štýle Low key obzvlášť. Ja sa sústreďujem na celkovú tonalitu, predovšetkým v stredných tónoch. Až následne riešim svetlá a tiene pomocou ďalších funkcii.
Mnohí fotografi začínajú úpravy stanovením čierneho a bieleho bodu, aby dosiahli maximálnu škálu jasov, od čiernej až po bielu, čo sa prejaví maximálnym roztiahnutím histogramu. U fotografii v štýle Low key a High Key to môže byť kontraproduktívne, ak sa na fotografovanej scéne nenachádza určitá škála jasov. Ja sa riadim skôr vlastným zámerom, hoci niekedy nastavenie čierneho, alebo bieleho bodu používam. Zaujíma ma skôr celková tonalita a najvyššie svetlá a najnižšie tiene musia zodpovedať mojej predstave. Často miesto funkcii Black a White, ktoré slúžia na nastavnie čierneho a bieleho bodu, radšej používam úpravu gradačnej krivky (Tone Curve).
Fotografiám v štýle Low key môže chýbať kontrast, najmä pri mäkkom svetle scéne, ktorá kontrast prirodzene neobsahuje. V Lightroome je posuvník kontrastu. Kontrast môžete ale meniť aj nastavením čierneho a bieleho bodu, využitím funkcii svetiel a tieňov, úpravou gradačnej krivky a niekedy aj nastavením miešania farieb pri ich prevode do odtieňov šedej. Ja zvyknem kombinovať viacero funkcii úprav.
Funkcie Highlights a Shadows patria k tým najužitočnejším, pretože vám umožňujú nastaviť prekreslenie svetiel a tieňov.
Krivky možno poznáte z Photoshopu. Viete pomocou nich nastaviť čierny i biely bod, kontrast, expozíciu, orez tonality atď. Je to pokročilá funkcia, ktorá už vyžaduje skúsenosti. Ja Tone Curve používam ako doplnok panela Basic. Skôr ako by som tvaroval samotnú krivku, používam posuvníky pre jednotlivé tonálne regióny.
Dve funkcie pre zvýraznenie, alebo potlačenie lokálneho kontrastu. Clarity funguje agresívnejšie, Texture jemnejšie. Využívam nastavenie do plusu i do mínusu, podľa toho či chcem textúry zvýrazniť, alebo dosiahnuť mäkší obraz. U snovejších záberov nastavujem Clarity do mínusu, podporí to mäkký bokeh. Texture nastavím do plusu a zvýrazním drobné detaily. U záberov textúr lístia nastavujem aj Clarity do plusu, aby som textúru zvýraznil.
Funkciu sColor Mixer a musíte naučiť používať, pretože len s ňou máte pod úplnou kontrolou prevod farieb na odtiene šedej. Pri prevode do ČB sa môže stratiť prirodzený kontrast. Inak kontrastná červená a zelená sa prevedú na rovnaký odtieň šedej a kontrast je preč. Color Mixer umožňuje prevod riadiť a zachovať, či dokonca zvýrazniť kontrast. Miesto kontrastu farieb to ale bude kontrast jasov. Funkcia je intuitívna, jednoduchá na používanie, pritom môže mať veľký efekt. Funguje, ak sa na fotografii nachádzajú odlišné farby. Pomocou posuvníkov riadite prevod jednotlivých farieb na odtiene šedej. Z červenej napr. spravíte svetlošedú a zo zelenej tmavošedú. Tým dosiahnete kontrast jasov, ktorý môžete ešte zvýšiť použitím funkcii, ktoré som vymenoval vyššie.
Vďaka funkcii Color Mixer máte pod kontrolou prevod farieb na odtiene šedej.
Lokálne úpravy tvoria akýsi vrchol úprav. V ČB fotografii ide predovšetkým o lokálne úpravy expozície. V Photoshope na to slúžia štetce dodge and burn. V Lightroome môžte používať nielen štetce, ale aj masky rôznych tvarov, pomocou ktorý zosvetlíte alebo stmavíte vybrané časti fotografie. Môžete ale meniť aj kontrast, zvýrazňovať a potlačovať textúry atď.
Na konci úprav často používam efektovú funkciu Post-Crop Vignetting. Stmavím rohy a okraje, čím sa zvýrazní jas v strednej časti obrazu a tým pritiahnem divákovu pozornosť. Pozor ale, aby ste zachovali kresbu v najtmavších tieňoch.
Poznámka: Pri upravovaní sa musíte niekedy vrátiť k už nastaveným funkciám, pretože iné môžu ich účinok zmeniť.
Ako som na začiatku spomenul, fotografovanie rastlín v štýle Low key nie je náročné na techniku. Je to viac o výbere motívu, svetle a posptprodukcii. Okrem galérie z Fujifilm GFX pripájam aj galériu nafotenú rôznymi mobilmi (Huawei P20, iPhone 12 Pro Max, Xiaomi 14 Ultra, Huawei P60 Pro).
Zakúpením techniky v obchode PRO.Laika podporíte tvorbu obsahu portálu fotoma.sk. Ďakujeme.
Fotosúťaž PRO.Laika fotograf roka 2026: 4. kolo - Naša flóra (6)
Photodoctors: Dravce pri Dunaji (3)
Vyhodnotenie 3. kola súťaže PRO.Laika fotograf roka 2026 (1)
Fotosúťaž PRO.Laika fotograf roka 2026: 3. kolo - Street fotografia (3)