PierNetopier

Keď príde noc a blíži sa hodina netopiera, niečo vo mne sa oslobodí. Kufor v ruke, mesto predo mnou a ten ťažko opísateľný pocit: na chvíľu prestane existovať každodennosť a zostane iba sloboda byť niekde inde. A možno práve preto milujem cestovanie: vrátiť sa na miesto po druhýkrát a stále ho dokázať vidieť, akoby som ho videl prvýkrát.