Objatie, ktoré nevidno.

Sú veci, ktoré vstúpia do nášho života a bez toho, aby o tom vôbec vedeli, ho zmenia. V tú noc, medzi svetlami, geometriou a tieňmi, moje telo zostalo tam, pred fotoaparátom, zatiaľ čo môj tieň akoby hľadal objatie. Ale to, čo na fotografii nevidno, je možno tá najpravdivejšia časť: to, čo nosím v sebe. Pretože fotografovanie pre mňa neznamená iba zastaviť svetlo. Je to spôsob, ktorý som našiel, aby som znovu cítil, stretával ľudí, uchovával emócie a dával miesto všetkému, čo by inak mohlo prejsť bez stopy. A tak sa táto fotografia stáva mojím objatím pre teba. Pre teba, moja priateľka, ktorá si vstúpila do môjho života a spôsobom, ktorý možno nikdy úplne nepochopíš, si ho urobila lepším. Možno práve toto pre mňa znamená fotografovať: objať to, čo milujem, uchovávať to, čo cítim, a nechať aj tieň povedať to, čo slová niekedy nedokážu. Objatie, ktoré nevidno, ale ktoré existuje.