Zdá sa, že má dušu.

Zdá sa, že má dušu. Často sa strácam v geometrii architektúry, v líniách, ktoré hľadajú svoj poriadok, a v tvaroch, ktoré za sebou zanechal čas. Ale práve pri odrazoch sa zakaždým zastavím o trochu dlhšie. Možno preto, že odraz nikdy nerozpráva celú realitu. Rozbije ju, premieša, zmení. A práve tam, medzi tým, čo skutočne existuje, a tým, čo sa tak iba zdá, vzniká niečo, čo neviem vysvetliť. Fasáda sa stane iným mestom. Okno otvorí svet vo vnútri iného sveta. Voda na niekoľko okamihov uchová niečo, čo o sekundu neskôr už nebude rovnaké. A možno práve to hľadám, keď fotografujem odraz: nie dokonalú realitu, ale ten malý okamih, keď sa zdá, že realita má dušu. Páči sa mi tam strácať. Medzi geometriou sveta a jeho nedokonalosťami. Medzi tým, čo vidím, a tým, čo ešte stále túžim nájsť.