Plague Doctor

V temnej dobe pandémie sa noc stala pracovným časom morového doktora. Kráčal opustenými ulicami pomaly, s lampášom v ruke, jeho plameň sa chvel v rytme vetra. Dlhý kabát splýval s tieňmi a vtáčia maska skrývala nielen tvár, ale aj únavu zo sveta, ktorý sa naučil počítať mŕtvych presnejšie než živých. Zastavil sa pri tele ležiacom na schodoch bytovky. Muž mal otvorené oči, hľadel do prázdna. Nezáležalo už na tom, či ho zabil covid alebo činnosť po nočnej návšteve covid polície. Výsledok bol rovnaký. Doktor si kľakol, zdvihol lampáš a pomaly ním prešiel ponad tvár, hruď, ruky. Svetlo odhalilo sivú pokožku a pokoj, ktorý prichádza až príliš neskoro. Priložil prsty ku krku, skôr zo zvyku než z nádeje. Nič. Len chlad. Lampáš sa zastavil nad srdcom, akoby čakal na posledný záchvev duše. Potom doktor ticho prehovoril: „Ďalšie telo. Čas smrti: noc.“ Zapísal si to do zošita, plného podobných viet. Keď vstal, plameň lampáša sa odrazil v skle jeho masky. A on išiel ďalej, k ďalšiemu svetlu zhasnutému príliš sko