Geheime Covid Polizei #2

Tmavá noc sa lepila na okná paneláku ako studený olej. V byte na siedmom poschodí sedel muž, odporca očkovania, pri zhasnutom svetle. Pozeral do tmy, akoby tušil, že dnes nepríde spánok. Vtedy sa ozvalo klopanie. Tri pomalé údery. Presné. Nevyhnutné. Keď otvoril, na chodbe stál on. Tajomný covid policajt v dlhom kabáte, s plynovou maskou a klobúkom, ktorého tieň zakrýval zvyšky ľudskosti. Nepredložil preukaz. Nemusel. Jeho prítomnosť stačila. Mlčky si prezrel byt, akoby ho videl skrz steny, skrz myšlienky. „Len kontrola,“ povedal ticho. Jeho hlas sa niesol filtrom a znel ako šepot zákona, ktorý už nikto nečítal, no všetci sa ho báli. Každý krok po podlahe znel príliš nahlas. Každý nádych bol ťažší. Policajt sa zastavil pri dverách, ešte raz sa otočil a naklonil hlavu, akoby si zapisoval strach do pamäti. Potom si dvoma prstami zodvihol klobúk na pozdrav a pokojne vyslovil: „Do skorého videnia“