Geheime Covid Polizei #1

V tú noc bolo ticho husté ako dym. Hodiny na stene ukazovali krátko po polnoci, keď sa ozvalo zaklopanie. Nie prudké, nie naliehavé — pomalé, presné, akoby vedel, koľko úderov treba, aby sa v človeku prebudil strach. Otvoril som dvere len na štrbinu. Na chodbe stál muž v tmavom kabáte, klobúk mal stiahnutý hlboko do čela. Tvár mu zakrývala plynová maska, sklá okuliarov boli matné, bez odrazu. Vyzeral skôr ako tieň než človek. „Covid polícia,“ povedal dutým hlasom, ktorý znel, akoby prichádzal z vnútra filtra. „Prišli sme vykonať kontrolu.“ Srdce mi bilo v krku. Vedel som, čo príde. Bez slova vytiahol tablet, na ktorom sa rozsvietilo moje meno. Pod ním červený nápis: NEOČKOVANÝ. „Ste zadržaný za ohrozenie verejného zdravia,“ oznámil pokojne. „Prosím, oblečte sa.“ Za jeho chrbtom sa pohli ďalšie postavy, rovnako oblečené, rovnako bez tvárí. Vzduch zrazu páchol dezinfekciou a studeným kovom. Keď mi nasadzoval rukavice, uvedomil som si, že ich ruky nie sú teplé. Nikdy neboli. Dvere sa zabuchli,