Namestovo v zlatom období

V zlatom období letných dni keď zlato nebies sa rozlieva po zemi a hladina teplomera stúpa ako láska k srdci a keď všade je more slobody a príroda zvoláva na medové hody. tu, vo výšinách slobodných a otvorených kde je srdce Oravy akoby na dlani a na poliach už mávajú zlate klasy, aby skromný ľud rástol k hviezdam a do krasy je ako byť v skutočnom raji na zemi. Krásne je vo svete keď je leto v rozkvete ako sladký bozk na líce, keď všetko čviriká,hrkúta,piska a šteboce Vtáci spievajú, symfóniu nôtia, veseľme sa otvorme si srdcia. Spievajme, tancujme o dušu Slovenskú, nech sa radosť niesla ponad Zem tatransku. Aj keď korona ešte zuby cerí a zubatá si kosu brúsy. Orava naša o Tatry opretá s náručou plnou slnka a v mori hôr ukrytá si ako rajská záhrada, ktorá vkladá pokoj do srdca. Do neba dvíhaš hory veľké ako láska ľudí a do dolín vlievaš priezračne bystriny čisté ako srdcia Oravy a tie dedinky opreté o hory sú ako šperk na hrudi ako hniezda lásky plné života a piesni.