Sestra srna

Bol podvečer. Trávil som ho v spoločnosti mojich obľúbených zvieratiek- sŕn. Črieda sa pomaly presúvala z miesta na miesto. Nebol som nijako extra maskovaný, mal som zahalenú tvár a čiapku, to bolo všetko. Na miesto statívu som použil balík sena a čiastočne som sa zaň schoval. Odrazu si z čriedy začala jedna srna vykračovať rovno mojím smerom. Adrenalín stúpol a tešil som sa na blízke stretnutie. Zbožňujem ten pocit. Približovala sa a keď bola dosť blízko pri mne zaujal ju zvuk mojej uzávierky. Chodila okolo mňa po mojej ľavej strane a snažila sa zistiť čo som zač. Vďaka bezvetriu to mala ťažké. Napokon to vzdala a odišla vlastnou cestou. Dívali sme sa navzájom do očí... Vedel som, že mi dôveruje. Mám to tam veľmi rád....v tom mojom Čarovnom lese.