Peter Malý

Košeľu mám už dávno úplne prepotenú a to nie sme ani v polovici. Keď sme odchádzali od áut dolu v doline nebolo viac ako desať stupňov nad nulou. Stúpame už viac ako hodinu a s pribúdajúcou výškou sa určite neotepluje.

Pred malou chvíľkou sme vzlietli z medzinárodného letiska Henri Coandu v Bukurešti. Obzerám sa okolo seba a vidím šestnásť unavených a spokojných tvárí. Na čo asi myslia? Spokojne som sa oprel do sedadla a začal som si pre seba premietať obrázky a zážitky posledných siedmich dní plných slnka, vody a skvelého jedla. Videli sme Deltu Dunaja sčasti tak, ako som si ju predstavoval a zároveň aj celkom inú, ktorú som vôbec nečakal. Zarastené rameno s vodou ako temná olejová škvrna, ale aj pieskové duny a úzke vodné kanály v bezmála trojmetrovej trstine, či vodná cesta pre veľké lode. Viem, že sa mi práve naplnil jeden dávny cestovateľsky sen. A vlastne hneď dva. Už viac ako dvadsať rokov bolo mojim cestovateľským plánom navštíviť deltu Dunaja a zároveň vyraziť aj tento rok na cesty s fotoaparátom.